Svet je v napätí. O čo ide Rusku? Podľa analytikov to už nie je o diplomacii ani cvičení
Mierové rozhovory uviazli na mŕtvom bode, hovorí sa o možnej invázii i vojne. Rusko mobilizuje svoje jednotky i vojenský arzenál, podobne reagujú aj spojenci v Severoatlantickej aliancii. O čo ide Putinovi? Podľa analytikov to už nie je len o obyčajnom cvičení.
Rusko poslalo svoje jednotky k ukrajinským hraniciam a oznámilo rozsiahle námorné cvičenia. Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko najíma žoldnierov a svojim zástupným silám v Doneckej a Luhanskej oblasti dodáva palivo, tanky a delostrelectvo. Balistické rakety krátkeho doletu či elitné jednotky dorazili aj do Bieloruska. Podľa západných analytikov je Moskva čoraz bližšie k tomu, aby ohrozila Kyjev, píše britský denník The Guardian.
Rokovania uviazli na mŕtvom bode
Rozmiestnenie vojenských síl znepokojuje aj USA. "To, čo nás znepokojuje, je celkový obraz," uviedol vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí. "Ide o zhromaždenie 100-tisíc vojakov pozdĺž hraníc s Ukrajinou v kombinácii s presunom síl do Bieloruska. Tieto čísla sú nad rámec toho, čo by sme očakávali pri normálnom vojenskom cvičení," dodal s tým, že nové posily v Bielorusku len posilňujú možný útok zo strany Ruska.
Prezident Spojených štátov amerických Joe Biden sa nedávno k celej situácii vyjadril s tým, že možno ešte ani sám Vladimir Putin nevie, čo spraví. Výsledkom je podľa neho buď bezohľadné správanie sa v pohraničí, alebo príprava na rozsiahlu vojenskú operáciu.
"Putinovi postupne došlo, že ak zostane na predvídateľnej a stabilnej ceste, ako naznačil Biden, je vopred porazeným," myslí si Pavel Baev, profesor Výskumného inštitútu pre mierové a konfliktné štúdie v nórskom Osle.
Diplomatické snahy doteraz nepriniesli žiaden konkrétnejší výsledok. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil rozhovory so svojím americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom len za "úprimné a vecné". "Nemôžem povedať, či sme alebo nie sme na správnej ceste. Budeme to vedieť, keď obdržíme písomnú odpoveď od Američanov ku všetkým bodom našich návrhov," povedal Lavrov reportérom v Ženeve.
Obe strany majú zatiaľ na vec odlišné názory. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zároveň opakuje svoje požiadavky, aby sily NATO opustili všetky krajiny, ktoré sa k aliancii pripojili po roku 1997.
"To, čo sa deje v Rusku v priebehu posledných pár týždňov nie je diplomacia. Je to kombinácia blafovania, vydierania a vojnového štvania," uviedol profesor Baev v rámci diskusie odborníkov za okrúhlym stolom.
Výzbroj Ukrajiny posilňujú viaceré štáty
Na ruskú vojenskú aktivitu reagovali aj USA a európske krajiny. Tie zase zintenzívnili svoju vojenskú podporu pre Ukrajinu. Veľká Británia poslala viac ako dvetisíc odpaľovacích zariadení a nasadila približne 30 vojakov na výcvik.
Vojenskú výzbroj posilní aj Estónsko, Lotyšsko a Litva. Pripravené je aj Holandsko. Spojené štáty zase vyhlásili, že na Ukrajinu pošlú aj vrtuľníky, ktoré mali byť pôvodne určené pre Afganistan.
Ciele Ruska však naďalej zostávajú nejasné. Niektorí analytici sa domnievajú, že môže chcieť formálne anektovať región Donbas alebo dobyť územie, aby spojilo ruskú pevninu s Krymom, ktorý anektovalo v roku 2014.
Niektorí však za tým vidia vyššie ciele, ako prinútiť ukrajinskú vládu, aby sa podriadila ruským podmienkam, čím by sa posilnil vplyv Moskvy vo východnej Európe. "Ak je cieľom nátlak na vedenie Ukrajiny, potom má pozemná invázia zmysel len vtedy, ak dostane Ukrajinu do ťažkej a ohrozenej pozície. Taká operácia v Odese by tento výsledok pravdepodobne nedosiahla, ale ofenzíva smerom na Kyjev zrejme áno," napísal v analýze Rob Lee, bývalý námorník USA a člen programu pre výskum zahraničnej politiky.
V konečnom dôsledku chce podľa britského denníka Rusko zablokovať vstup Ukrajiny do NATO a zmariť spoluprácu so západnými mocnosťami. Rusko rozmiestnilo už desiatky taktických skupín a zdá sa, že v oblasti ukrajinských hraníc nemieni prestať. Jasno v tom má aj Bielorusko, kam tiež prišli vojenské jednotky z Ruska. "Nepúšťajte sa s nami do boja, nemôžeme byť porazení," vyhlásil prezident krajiny Alexandr Lukašenko.
K stavu predtým sa už zrejme nevrátime
V pohotovosti je aj NATO, ktoré posiela ďalšie lode a vojenské kapacity do východnej Európy. "NATO bude naďalej prijímať všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu všetkých spojencov vrátane posilnenia východnej časti Aliancie. Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany," uviedol šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Podľa analytikov i svetových lídrov sa zdá, že Rusko dokončuje svoje prípravy na útok. Ak aj nikdy nepríde, podľa analytikov sa už zrejme nevrátime k stavu, ktorý bol predtým. "Myslím si, že je jasné, že aj ak sa vyhneme vojne, nevrátime sa už k situácii v roku 2021," uviedla Angela Stent, riaditeľka Centra pre ruské, východoeurópske a eurázijské štúdiá na Georgetownskej univerzite. Podľa nej by táto kríza mohla viesť k "tretej reorganizácii euroatlantickej bezpečnosti od 40. rokov".