Bosna si pre Gašparovičov škandál predvolala nášho veľvyslanca
Moslimský predstaviteľ trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny Bakir Izetbegovič si predvolal slovenského veľvyslanca Miroslava Mojžitu v súvislosti s porovnaním vzťahov Bosny a Republiky Srbskej so Slovenskom a Českom.
Napísala to tlačová agentúra Anatólia. Veľvyslanec Mojžita by mal Izetbegovičovi poskytnúť objasnenie stredajších vyjadrení slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý v bosnianskosrbskom hlavnom meste Banja Luka porovnal Bosnu a RS so Slovenskom a Českom - krajinami, ktoré sa mierovou cestou rozdelili z niekdajšej spoločnej federácie.
V súvislosti s politickou situáciou v Bosne, ktorá bola jednou z tém rozhovoru Gašparoviča a bosnianskosrbského prezidenta Milorada Dodika, hovoril slovenský prezident o "dobrej spolupráci medzi Slovenskom a Českom, a v tom kontexte aj o spolupráci Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej", citovala agentúra Anatólia.
"Ak je úspešná RS, bude úspešná aj Bosna a Hercegovina, a, som presvedčený, aj západný Balkán. Preto aj závisí od politikov v týchto krajinách, do akej miery sú pripravení na spoluprácu a hľadanie konsenzu," povedal slovenský prezident v Banja Luke.
Na dvakrát zopakovanú otázku novinárov, aby sa k svojmu výroku vyjadril, Gašparovič podľa agentúry Anatólia povedal, že "RS a BaH sú si, podobne ako Slovensko a Česko, v mnohom podobné".
Bosnianski intelektuáli ostro reagovali na tieto výroky, ktoré označili za "diplomatický škandál", nazývajúc ho výrazom neúcty voči štátu.
Rezort zahraničia: Prezident nespochybnil suverenitu
Prezident počas svojej návštevy žiadnym spôsobom nespochybnil suverenitu Bosny a Hercegoviny. Uviedol to v súvislosti s negatívnymi ohlasmi hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.
Ako Gandel zdôraznil, prezident sa na rokovaniach so všetkými partnermi jednoznačne vyjadril za proces integrácie krajiny do Európskej únie. Zároveň sa podelil o skúsenosti z reformných a integračných procesov Slovenska do NATO.
Zdôraznil pritom význam dosahovania vnútropolitického konsenzu pri riešení zásadných otázok budúcnosti štátu. "Podobne zdôraznil význam regionálnej spolupráce, a to aj po vstupe krajín regiónu strednej Európy, vrátane Slovenska a Českej republiky, do EÚ," dodal.
Gandel poukázal na to, že BaH je z hľadiska vnútorného usporiadania štátu a vzťahov medzi jednotlivými štátotvornými národmi mimoriadne zložitá. "Niektoré odporúčania a námety, hoci sú prezentované v dobrej viere, môžu byť v danom politickom kontexte vnímané a interpretované odlišným spôsobom, ako boli mienené," konštatoval.