ROZHOVOR: Najviac narástli hinduisti, významne sa zväčšila skupina ateistov. Cirkevný analytik vysvetľuje dôvody
Pokles veriacich je európsky trend, nie je to len otázka Slovenska, hovorí k výsledkom sčítania obyvateľstva, ktoré priniesli aktualizáciu počtu občanov, hlásiacich sa k jednotlivým náboženstvám, cirkevný analytik Imrich Gazda. Podľa neho je najdôležitejšie, aby sa cirkvi pri tomto trende zamerali na svoje jadro.
Ako na prvý pohľad "čítate" výsledky sčítania obyvateľstva v predchádzajúcom roku z pohľadu prihlásenia sa k náboženstvu, na tú sekularizačnú vlnu, ktorá sa preháňa spoločnosťou?
Politické strany dostávajú vysvedčenie od voličov každé štyri roky, cirkvi každých desať. Ak prehráte v zápase, ale nie 0:10, ale "len" 0:1, môžete sa utešovať, že tá prehra nie je vysoká. Ale stále je to prehra. Čakal sa výrazný pokles, nakoniec tento pokles nebol až tak veľký a nepotvrdili sa fámy pri rímskokatolíckej cirkvi, že by mohla padnúť až pod 50 percent, alebo dokonca až k štyridsiatim. Nakoniec to nebolo tak zlé, ale je to pokles o 300-tisíc veriacich, o šesť percent. Je to dôvod na reflexiu, kde sa spravila chyba, čo by sa malo spraviť inak. Určite by cirkev nemala ostať v nejakom uspokojení v štýle "nie je to až tak zlé". Ten, kto nerastie, upadá. Ale ten pokles tu je.
A čo sa týka nárastu počtu ľudí bez viery, ten ako vnímate v porovnaní s očakávaniami? Ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, je 1,3 milióna, čo je 23,8 %. V roku 2011 to bolo 725-tisíc, teda 13,4 %.
Tento trend je viditeľný aj v zahraničí. Určite sa čakalo, že táto skupina porastie, ale neočakával som, že tento nárast bude až tak výrazný. Ale tie sekularizačné trendy, ako ste ich nazvali, sú všade navôkol. Slovensko nie je nejaký ostrov, ktorého sa dianie okolo neho netýka. Očakáva sa, že v ďalšom sčítaní o deväť rokov narastie ešte viac.
Čo by mala cirkev spraviť za týchto deväť rokov, aby ten pokles nebol zase nečakane veľký?
Mala by situáciu vyhodnotiť a pomenovať svoje silné a slabé stránky, identifikovať to, čo by chcela a mala robiť inak. Cirkvi by mali venovať zvýšenú pozornosť svojmu jadru. Pre ne nie je dôležité nejaké deklaratívne prihlásenie sa k viere, ale pre cirkev sú dôležití ľudia, na ktorých sa môže spoľahnúť, ktorí vedia pomôcť vo farnostiach. Jednoducho, aby toto jadro bolo pevné. Ten obal potom môže byť väčší či menší, ale to jadro musí byť čo najvitálnejšie a najsilnejšie.
A dá sa vôbec pri akejkoľvek snahe z pohľadu cirkví zvrátiť tento trend nárastu počtu ateistov?
Je to trend, ktorý vidíme na celom Západe. Ak sa pozrieme na africký kontinent, do Ázie, tak tam vidíme veľmi intenzívny nárast kresťanstva. Je to taká vývojová fáza, kedysi to bol starý kontinent, ktorý vysielal misionárov do celého sveta, tak teraz sa práve Európa stáva priestorom, ktorý potrebuje byť znovu pokresťančený misionármi z Afriky alebo Ázie. Keď sa prejdete po európskych metropolách, vidíte filipínskych či vietnamských kňazov. Čiže, ak hovoríme o akomsi regrese, úpadku viery, tak ten sa týka hlavne západu.
Spomenuli sme pokles veriacich pri rímsko-katolíckej cirkvi o šesť percent, čo tento úbytok bude znamenať z praktického hľadiska - povedzme až po správu farností?
Z finančného hľadiska sa tento výsledok cirkvi netýka, nie je to pokles o viac ako desať percent, kedy by došlo ku kráteniu príspevku o tretinu tohto poklesu. Napríklad, keby cirkvi klesli o dvanásť percent, prídu o 4 percentá príjmu. Ak by klesli o 15percent, bol by to 5-percentný úbytok financií. Čo sa týka dopadu na správu farností či zborov, je to od prípadu k prípadu. Napríklad v okolí Bratislavy vidíme plány na stavbu nových chrámov. Je to dôsledok sťahovaní mladých ľudí z východu smerom k hlavnému mestu do obcí, kde kostoly neboli natoľko dimenzované. Čiže vidíme aj to, že sú farnosti, ktoré rastú. Na druhej strane na severovýchode Slovenska farnosti vymierajú, alebo sú na pokraji vymretia. Líši sa to región od regiónu.
_jpg0a000002-566c-65fb.jpg?v=113154)
Na výsledky sčítania reagoval aj predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský. Podľa neho z hľadiska záznamov, ktoré Cirkev vedie v matrikách pokrstených, je za ostatných desať rokov stabilný, dokonca mierne rastúci trend - tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom obrade. Dokonca dve tretiny narodených detí absolvujú krst. Prečo podľa vás potom dochádza k tejto disharmónii v číslach? Prečo veriaci vychladnú, no deti krstia naďalej?
To je tajomstvo duchovného života. Krst je len začiatok cesty a ide práve o to, či daný človek alebo jeho rodina na tejto ceste zotrvá a to vidím ako jednu z najväčších výziev pre kresťanov, pre kresťanské rodiny, že sa musia zamýšľať nad tým, ako si v tejto dobe deklarovanej viery udržať prežívanú vieru, ako ju odovzdať svojim deťom, ktoré, keď prídu do puberty, si nepovedia, že to nemá zmysel. To sú presne tie otázky, na ktoré si musí cirkev odpovedať alebo hľadať odpovede. Tak ako ju vyzval pápež František - cirkev má byť kreatívna. A práve tvorivosť je v tejto dobe nevyhnutná.
Prekvapilo vás niečo na mapách slovenských okresov podľa podielu katolíkov alebo evanjelikov na danom obyvateľstve? Mňa zaujal kontrast pri okresoch Martin a hlavne Liptovský Mikuláš, kde je v porovnaní s priemerom výraznejšie zastúpenie evanjelikov a naopak slabšie zastúpenie katolíkov. Čo zaujalo vás?
Zaujalo ma na tých výsledkoch niečo iné. A to rast svetových náboženstiev na Slovensku. U nás sú to stále minoritné skupiny, ale percentuálny skok je u nich veľký. Najviac vzrástli hinduisti a budhisti. Stále ide u nás o stovky či tisícky členov, ale v porovnaní so stavom spred desiatich rokov vidieť výrazný nárast.
Čím si to vysvetľujete? Je to čiastočne nejaký "módny" trend alebo lepšia schopnosť osloviť veriacich?
Východné náboženstvá ľudí vždy priťahovali. Stále bude v spoločnosti dopyt po duchovne a veľa ľudí, ktorí sa odklonili od tradičných kresťanských cirkví, hľadá útočisko práve tam.