Robotických Hamletov je viac, než by sa zdalo. Prečo Shakespeare priťahuje autorov sci-fi?
Sci-fi žáner je úzko spojený s technologickými zázrakmi, inováciami a víziami budúcnosti. Preto môže byť prekvapujúce, že mnohých spisovateľov sci-fi priťahuje práve Shakespeare – legendárny anglický autor spojený s tradíciou a minulosťou.
Shakespearovské motívy sú až prekvapivo často súčasťou sci-fi prostredia. Už v roku 1956 vznikol napríklad film Zakázaná planéta, ktorý je jednou z mnohých variácií s hrou Búrka v prostredí vesmíru. Niekedy sa samotný Shakespeare zjaví ako postava zachytená pri dobrodružstve s cestovaním v čase. Známym príkladom je epizóda seriálu Dr Who, kde doktor chváli Shakespearovho génia a opisuje ho ako „najľudskejšieho človeka“.
Sarah Annes Brown, profesorka anglickej literatúry z Univerzity Anglia Ruskin, túto tému skúmala vo svojej knihe. Viac napísala pre web The Conversation.
Ako roboti hrajú Hamleta
Robotický divadelný súbor je naprogramovaný tak, aby dokonale hral Hamleta pre pobavenie obyvateľov New Yorku z blízkej budúcnosti. Keď vynálezca robotov, výstižne pomenovaný doktor Čapek, zomrie, robot, ktorý hrá Hamleta, sa rozhodne nájsť pravdu. A rovnako ako Shakespearov dánsky princ sa chystá pomstiť vraždu svojho tvorcu. Takúto hamletovskú variáciu ponúka jeden z románov spisovateľa Nicka O’Donohoe.
Ide o jeden z mnohých príkladov zvláštneho, ale neprehliadnuteľného spojenia medzi Hamletom a robotmi. Pravdepodobne najskorším príkladom je hra WS Gilberta The Mountebanks z roku 1892, v ktorej vystupujú vnímajúci Hamlet a Ofélia ako automat. Medzi novšie príklady patrí Machine-Hamlet, krátky film, v ktorom hrá dánskeho princa robot s názvom Baxter.
Prečo na Hamleta – zjavne jednu zo Shakespearových najplastickejších postáv – existuje toľko variácií s robotmi? Je na fenomenálne rýchlej inteligencii postavy princa niečo počítačové? Mnohým čitateľom pripadá Hamletova postava pozoruhodne „skutočná“, akoby vyskočila zo stránky (alebo z javiska), uvedomujúc si, že je v diele uväznená rovnako ako na dánskom súde.
Možno práve pocit túžby po úteku najlepšie vysvetľuje zvláštnu príbuznosť jednej z najznámejších Shakespearových postáv s robotmi. Ilúzia sebauvedomenia, ktorú Shakespeare vytvára, nachádza odozvu medzi mnohými sci-fi androidmi, ktorí sa snažia uniknúť svojim obmedzeniam a dosiahnuť cit.
Shakespeare v Star Treku
Star Trek je jedným z najbohatších zdrojov sci-fi narážok na Shakespeara. V epizóde z roku 1994 hrá android Lieutenant Commander úlohu vyhnaného kúzelníka Prospera z hry Búrka na simulátore. Práve keď cituje Prosperov tajomný monológ o tom, že priviedol mŕtvych k životu, plavbu vesmírnej lode Enterprise naruší nečakaná búrka.
Shakespearova hra Búrka tiež začína tým, že sa loď vychýli z kurzu vďaka magickej búrke. Nastáva tak zvláštne spojenie medzi androidovou hrou a objavom zvláštnej novej bytosti, obdarenej umelou inteligenciou.
Kráľ Lear ako počítačový program
V príbehu Jacka Oakleyho The Tragédia KL z roku 1994 je počítačový program navrhnutý tak, aby raz a navždy stanovil autorstvo Shakespearových hier. Program si začína uvedomovať sám seba a svoje každodenné úlohy sa rozhodne prenechať svojim podriadeným.
Čoskoro sa ukáže, že program je v skutočnosti znovustvárnením hry Kráľ Lear – v ktorej sa kráľ pokúša opustiť trón a zbaviť sa moci, čo má katastrofálne následky. Časť kódu pritom preberie úlohu Learovej milujúcej, no tvrdohlavej dcéry Cordelie. Nakoniec sa program zrúti – a jeho tvorcovia nikdy nezistia, že v ňom fungovalo niečo záhadnejšie ako vírus.
Spisovatelia sci-fi často vymýšľajú rôzne nové zvraty v otázke Shakespeara a riešia, či velikán skutočne napísal všetky svoje hry sám. Niektorí mu navrhli kandidátov na spolupísanie, napríklad filozofa Francisa Bacona. Sci-fi má viac nápaditých riešení, jedným z nich je teória, že dramatik bol v skutočnosti Klingónčan.