Kedy už dosiahneme kolektívnu imunitu proti covidu? Rozhoduje aj kvalita vakcíny
Kolektívna imunita je pojem, ktorý asi nikomu z nás neunikol. Hovorí sa o nej totiž aj v súvislosti s koronavírusom. Podľa odborníkov môže byť jedným zo spôsobov, ako dostať situáciu s covidom pod kontrolu
Imunitu proti nejakému ochoreniu si mnohí z nás vedia predstaviť napríklad na základe prekonania ovčích kiahní. Toto ochorenie zvyčajne zažijeme ešte v detskom veku, pričom po jeho prekonaní máme doživotnú imunitu – sme teda voči tejto chorobe imúnni. Ak je každý v komunite odolný voči určitej infekčnej chorobe, táto sa nemôže ďalej šíriť. Ukazuje sa, že šírenie ochorenia sa ale dá zastaviť aj bez toho, aby boli všetci imnúnni. Stav, kedy je väčšina ľudí v spoločnosti imúnna voči danej infekčnej chorobe, sa nazýva kolektívna imunita.
Vírus chce prežiť
Samozrejme, každý vírus chce prežiť a rozmnožovať sa. Deje sa to tak, že vírus prejde z infikovanej osoby na niekoho, kto nie je infikovaný a teda nie je imúnny. Ak je ale človek imúnny a vírus preskočí na takéhoto človeka, vírus sa nerozšíri. Pokiaľ je teda dosiahnutá kolektívna imunita, vírus sa nemá kam ďalej šíriť a nakoniec vymrie.
Kolektívna imunita a jej význam
Kolektívna imunita môže pomôcť zastaviť šírenie infekčného ochorenia a taktiež pomáha chrániť ľudí, ktorí imúnni nie sú. To má význam hlavne pre ľudí, ktorí majú slabšiu imunitu a sú náchylnejší na infekcie, prípadne takých, ktorí nemôžu byť proti danej chorobe očkovaní. Ide hlavne o ľudí s rôznymi chronickými ochoreniami, tehotné ženy, starých ľudí či bábätká.
Ako sa kolektívna imunita buduje?
Kolektívna imunita sa dá dosiahnuť viacerými cestami:
- prirodzene – po prekonaní ochorenia si telo človeka vytvorí prirodzenú imunitu. Ak teda prekonajú ochorenie všetci, respektíve väčšina v spoločnosti, sú do budúcna chránení pred opätovnou nákazou.
- očkovanie – vakcína je akoby napodobeninou infekcie. Po podaní vakcíny by telo človeka malo začať tvoriť protilátky proti danej chorobe.
Kedy je dosiahnutá?
Dosiahnutie požadovaného stavu kolektívnej imunity závisí od viacerých faktorov. Hlavne od nákazlivosti vírusu alebo od jeho reprodukčného čísla – tzv. R0. Toto číslo znamená počet ľudí, ktorých v priemere nakazí jeden človek v komunite ľudí, ak nikto z nich nie je imúnny. Z toho vyplýva, že čím vyššie je R0, tým je ochorenie nákazlivejšie a na zastavenie šírenia je potrebné, aby bola imúnna väčšia časť ľudí.
Percento ľudí, ktorí musia byť imúnni na dosiahnutie kolektívnej imunity sa líši v závislosti od konkrétnej choroby. Napríklad kolektívna imunita proti osýpkam vyžaduje okolo 95% vakcinovanej populácie. Ostatných 5% by malo byť chránených vďaka tomu, že sa vírus nebude šíriť medzi imúnnymi osobami. Podľa WHO nie je presne známe, aké percento populácie musí byť zaočkované, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu proti covidu. Táto otázka je dôležitým predmetom výskumu a pravdepodobne sa bude líšiť v závislosti od použitej vakcíny a ďalších faktorov.
