Ak Rusko zaútočí na Ukrajinu, Európska únia prijme masívne sankcie, uviedla Von der Leyenová
Ak sa situácia v súvislosti s Ukrajinou zhorší a dôjde k ďalšiemu útoku Ruska na jej územnú celistvosť, EÚ na túto situáciu zareaguje masívnymi ekonomickými a finančnými sankciami. Povedala to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
EÚ je podľa nej najdôležitejším obchodným partnerom Ruska a tiež najväčším investorom v tejto krajine. "Áno, tento obchodný vzťah je pre nás dôležitý. Ale oveľa dôležitejší je pre Rusko," zdôraznila von der Leyenová. "Transatlantické spoločenstvo je v tomto smere pevné. Neakceptujeme pokus Ruska rozdeliť Európu do sfér vplyvu. Ak dôjde k útoku, sme pripravení," uviedla šéfka exekutívy EÚ.
Jej štvrtkové vyhlásenie je v súlade so slovami, ktoré podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič predniesol v stredu v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Šefčovič nadviazal na vystúpenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v EP predstavil priority predsedníctva svojej krajiny v Rade EÚ. Slovenský eurokomisár konštatoval, že v bezprostrednom okolí Únie je bezpečnostná architektúra Európy spochybňovaná a objavujú sa staré a neúspešné myšlienky o konkurencii mocenských blokov a o sférach vplyvu. Podľa neho je EÚ pripravená konať, pričom zdôraznil, že každá ďalšia vojenská agresia voči Ukrajine bude mať "obrovské následky a vysokú cenu".
Rusko plánuje sériu vojenských cvičení, do manévrov sa zapojí približne 10-tisíc vojakov
Šéfka EK ďalej zdôraznila dôležitosť dôvery Európanov v demokraciu, fungujúcu spoločnosť založenú na zásadách právneho štátu, ale aj vo vedu a vo vakcíny, čo je podľa nej "najcennejším aktívom" na ceste k obnove po koronakríze.
Upozornila, že v ekonomickej oblasti chce EÚ investovať do vývoja, výroby polovodičov a čipov, ktoré sú súčasťou kľúčovej technológie pre európsku budúcnosť. Vyjadrila nádej, že do roku 2030 sa 20 percent mikročipov vyrobí v Európe. S odkazom na súčasné problémy v energetike Von der Leyenová zdôraznila, že plynová kríza musí poslúžiť aj na urýchlenie prechodu na čistú energiu a poskytnúť impulz, ktorý EÚ potrebuje na ďalšiu integráciu svojho energetického trhu a na zaistenie spoľahlivých dodávateľov energie.