Za nepokojmi v Kazachstane sú militanti zo Strednej Ázie a Afganistanu, vyhlásil kazašský prezident
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v pondelok vyhlásil, že za násilím, ktoré minulý týždeň zasiahlo jeho krajinu, stoja militanti zo Strednej Ázie, Afganistanu a Blízkeho východu.
Podľa Tokajeva zámerom agresie voči Kazachstanu bolo "vytvorenie zóny kontrolovaného chaosu" s následným uzurpovaním si moci, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na vyhlásenie kancelárie kazašského prezidenta.
Agentúra AFP zasa citovala z Tokajevovho telefonátu s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, v ktorom kazašský prezident deklaroval, že nepochybuje "o tom, že to bol teroristický útok". Tento útok bol "dobre zorganizovaný" a zúčastnili sa na ňom "zahraniční bojovníci" z krajín Strednej Ázie, Afganistanu a Blízkeho východu.
Tokajev v rozhovore s Michelom ubezpečil, že Kazachstan naďalej dodržiava všetky svoje medzinárodné záväzky, a opätovne potvrdil zámer ďalej rozvíjať spoluprácu s inštitúciami Európskej únie a jej členskými štátmi. Podľa agentúry RIA Novosti Tokajev spresnil, že misia jednotiek Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktoré boli vyslané do Kazachstanu na základe jeho žiadosti, potrvá dovtedy, "kým sa situácia úplne nestabilizuje".
Tokajev ubezpečil, že "mierové" jednotky Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti sa nezúčastňujú na vojenských operáciách. "Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť ochranu strategických zariadení v Alma-Ate a hlavnom meste Kazachstanu (Nur-Sultan - od vypuknutia nepokojov vedenie krajiny tento názov nepoužíva), čo umožnilo kazašským bezpečnostným silám postaviť sa teroristom," povedal.
Agentúra RIA Novosti uviedla, že Tokajev svojím vyhlásením korigoval vyjadrenie svojho tlačového tajomníka Berika Ualiho, ktorý predtým povedal, že misia mierových síl v Kazachstane nebude trvať dlhšie ako týždeň.
Generálny tajomník Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti Stanislav Zas pre RIA Novosti povedal, že dĺžka misie bude závisieť od vývoja situácie a od rozhodnutia vedenia republiky, no po skončení operácie budú vojaci stiahnutí. Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších oblastí. Ekonomické požiadavky protestujúcich vzápätí vystriedali požiadavky politické.
Od 5. januára začali pokojné protesty prerastať aj do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží. Veľmi výbušná bola najmä situácia v Alma-Ate.
V reakcii na tento vývoj sa v mnohých oblastiach Kazachstanu začala tzv. protiteroristická operácia, pričom kazašské vedenie o pomoc pri obnovovaní verejného poriadku požiadalo aj organizáciu zmluvy. Rusko, ktoré do Kazachstanu vyslalo najpočetnejší kontingent, označuje túto misiu za "mierotvornú", tamojšia opozícia však hovorí o invázii.