Human Rights Watch žiada kazašské vedenie o odvolanie rozkazu strieľať bez varovania
Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vyzvala kazašské úrady, aby okamžite odvolali rozkaz "strieľať bez varovania", ktorý dostali bezpečnostné sily zasahujúce v rámci tzv. protiteristických operácií prebiehajúcich v mnohých mestách krajiny od 6. januára.
HRW vo svojom vyhlásení upozorňuje, že tento rozkaz "porušuje medzinárodné právne záväzky Kazachstanu", ktorý prisľúbil "rešpektovať a chrániť právo na život". Informovala o tom v sobotu rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda.HRW poznamenáva, že úrady by mali "použiť silu, najmä smrtiacu silu, len ako poslednú možnosť" a príslušné zložky by mali "zabezpečiť, aby sa akékoľvek obvinenia z násilia a nezákonného zabíjania rýchlo, nezávisle a dôkladne vyšetrili".
Vo svojom vyhlásení HRW konštatuje, že "Kazachstan prechádza najhoršou krízou od získania nezávislosti a svet sleduje, či vláda preukáže, že rešpektuje základné práva svojho ľudu". Už predtým sa na príslušné vládne orgány Kazachstanu obrátili predstavitelia Spojených štátov, Európskej únie, Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a vyzvali na riešenie situácie v krajine pokojnou cestou.
Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára kvôli prudkému zvýšeniu cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších miest. Ekonomické požiadavky vzápätí vystriedali politické. Od 5. januára začali pokojné protesty v metropole Alma-Ata sprevádzať aj rabovanie, podpaľačstvo, obsadzovanie administratívnych budov, ozbrojené incidenty a iná násilnosti.
Kazašský prezident vládne v krajine tvrdou rukou. Protestujúcich označuje za teroristov
Prezident požiadal o pomoc
Krátko po prepuknutí protestov prezident Kasym-Žomart Tokajev prijal demisiu vlády, odvolal šéfa Výboru národnej bezpečnosti a prevzal funkciu šéfa Bezpečnostnej rady, ktorú doteraz "doživotne" zastával exprezident Nursultan Nazarbajev. Na pozadí nepokojov a násilnej konfrontácie v Alma-Ate Tokajev vyhlásil, že všetkými týmito udalosťami stoja "teroristické skupiny" s prepojením na zahraničie, a požiadal o pomoc vojenský blok Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorý zahŕňa okrem Kazachstanu aj Rusko, Bielorusko, Arménsko, Tadžikistan a Kirgizsko.
Týchto päť členov ODKB vyslalo do Kazachstanu svoje jednotky, pričom značná časť z nich tam už od 7. januára plní úlohy tzv. mierovej misie. Podľa médií by malo v Kazachstane pôsobiť asi 2500 príslušníkov armád ODKB. Rozkaz strieľať bez varovania vydal Tokajev, ktorý v piatok vo svojom prejave v národu označil výzvy medzinárodného spoločenstva na hľadanie riešenia situácie pokojnou cestou za "hlúposť", pričom položil otázku, "aké môžu byť rokovania so zločincami a vrahmi".
Tvrdil tiež, že v Alma-Ate "útočilo 20 000 militantov". Rozhlasová stanica pripomenula, že Tokajev už predtým tvrdil, že udalosti v meste majú "organizovaný" charakter a sú do nich zapojené "vonkajšie sily". K týmto svojim tvrdeniam však doteraz neposkytol žiadne dôkazy.
Okrem toho Tokajev vo svojom prejave obvinil zo zodpovednosti za chaos a rabovanie, ktoré zachvátili najviac najväčšie mesto krajiny - Alma-Atu -, "takzvané slobodné médiá", "osobnosti zo zahraničia", ako aj "takzvaných ochrancov ľudských práv a aktivistov", ktorí "sa stavajú nad zákon a sú presvedčení, že majú právo zhromažďovať sa, kde chcú, a rozprávať, čo chcú".