Obávame sa nového konfliktu na Ukrajine a zlyhania diplomacie, vyhlásil šéf NATO
Severoatlantická aliancia sa obáva "skutočného rizika" vypuknutia nového ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, čo naznačuje posilňovanie počtu vojakov ruskej armády na hraniciach s touto krajinou. NATO sa musí sa pripraviť aj na možnosť diplomatického neúspechu, varoval v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Podľa tlačovej agentúry AFP šéf Aliancie po piatkovej mimoriadnej videokonferencii ministrov zahraničných vecí NATO pripomenul, že vojenská konsolidácia ruských jednotiek v blízkosti hraníc s Ukrajinou pokračuje a je sprevádzaná výhražnými prejavmi Moskvy, ak jej požiadavky nebudú akceptované.
"Tieto požiadavky sú však neprijateľné, takže riziko nového konfliktu je reálne," povedal Stoltenberg po skončení ministerských rokovaní. Spojené štáty a Rusko by mali v pondelok v Ženeve začať rozhovory zamerané na zmiernenie rizika ruskej intervencie na Ukrajine. Moskva súhlasila aj s účasťou na zasadnutí Rady NATO-Rusko, prvom od leta 2019, ktoré sa uskutoční 12. januára.
"Je to pozitívny signál, pretože napätie je vysoké," opísal situáciu Stoltenberg. Zároveň upozornil, že spojenci sú pripravení hovoriť s Ruskom o kontrole zbraní – konvenčných aj jadrových –, musí to však byť recipročná vôľa.
Situácia v kazašskom meste Šymkent sa stabilizuje, úrady nezaznamenali žiadne masové zhromaždenia
Spresnil, že NATO sa zapojí do dialógu s Moskvou "v dobrej viere", pričom tento dialóg sa zameria na podstatné otázky, zároveň však dodal, že Aliancia musí byť pripravená aj na možnosť zlyhania diplomatického úsilia.
"Žiadna diskusia o bezpečnosti Európy sa neuskutoční bez toho, aby Európania boli pri rokovacom stole," odkázal Stoltenberg. A upozornil, že ak sa Rusko rozhodne použiť vojenské prostriedky proti Ukrajine, bude čeliť prísnym ekonomickým a politickým sankciám. NATO podľa jeho slov ani v tomto prípade vojensky nezasiahne, pretože Ukrajina nie je členom tohto zoskupenia.
Na druhej strane sa však spojenci pripravujú na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti na východnom krídle Aliancia, ktoré predstavujú pobaltské štáty, Poľsko a Bulharsko s Rumunskom. "Máme značné kapacity," odkázal Stoltenberg na skutočnosť, že NATO má k dispozícii sily rýchlej reakcie v sile 40-tisíc vojakov. Rusko v decembri uviedlo, že chce právne záväzné záruky, že NATO sa nebude ďalej rozširovať a že sa vzdá akýchkoľvek vojenských aktivít vo východnej Európe a na Ukrajine.