Politológovia o roku 2022: Zmeny nastanú v dvoch stranách, predčasné voľby by prekvapili
S koronavírusom, s ktorým žijeme už takmer dva roky, prišla do spoločnosti aj akási nepredvídateľnosť. Či už ide o opatrenia proti šíreniu covidu, alebo plány politikov, ktoré sa niekedy menia doslova zo dňa na deň. Politológov z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világi a Branislava Dolného sme sa pýtali na to, čo by nás v roku 2022 určite nemalo minúť, a ako by zahraničné politické udalosti mohli ovplyvniť budúcnosť Slovenska.
Voľby 2 v 1
V nasledujúcom roku sa budú konať voľby do orgánov miestnych a krajských samospráv, teda komunálne voľby a voľby do vyšších územných celkov. Prvýkrát si starostov, primátorov a županov budeme voliť v rovnakom čase. Presný termín nateraz ešte nie je stanovený, mali by sa konať na jeseň. K časovému zjednoteniu sa pristúpilo z viacerých dôvodov - aby sa zredukovali náklady štátu na organizovanie volieb, ale aj snaha o zvýšenie volebnej účasti.
Komunálne i župné voľby patria dlhodobo k tým, ktoré sú pre voličov menej príťažlivé. Paradoxne, kandidátov na starostov či primátorov často osobne poznajú a ich rozhodnutia majú priamy dopad na ich život. Politológ Branislav Dolný neočakáva, že by mali ich výsledky zásadnejší dopad na celoštátnu či stranícku politiku. "Bude sa zrejme posilňovať dlhodobý trend rastu podpory nezávislých kandidátov a lokálnych politických iniciatív na úkor kandidátov politických strán," uviedol pre TA3. Hoci mali komunálne voľby doteraz nižšiu účasť ako voľby do národnej rady, stále sa ich zúčastňuje takmer polovica voličov, podľa Dolného to nie je zanedbateľný počet.
Župné voľby sa doteraz konali už päťkrát, volebná účasť však ani raz neprekročila 30-percentnú hranicu. Dôvodom nižšej účasti pri župných voľbách je podľa politológa z UK najmä to, že ide stále o relatívne nové inštitúcie bez tradície.
Politologička Világi sa s jeho názorom stotožňuje. Myslí si, že sa voliči stále nie celkom identifikovali s takýmto územným členením do tej miery, aby sa príslušnosť ku kraju stala súčasťou ich identity. "V prípade obidvoch volieb (komunálnych aj župných) platí, že je menej v stávke. Voliči môžu mať dojem, že na lokálnej a regionálnej úrovni sa nedejú tak dôležité politické rozhodnutia ako na úrovni celonárodnej," uviedla.
"Informácií o politikoch na národnej úrovni je oveľa viac, sú v rôznych formách a na tak malom území, ako je Slovensko, v podstate dominujú, "nájdu si vás", či chcete alebo nechcete. Sledovať čo sa deje v regionálnej, lokálnej politike, to si vyžaduje aktívny záujem o tento typ informácií," myslí si.
Budú predčasné voľby?
Dolný úplne nepochoval ani možnosť predčasných parlamentných volieb, ktoré by si však vyžadovali trojpätinovú podporu v národnej rade. "Nejakú zásadnú vládnu krízu a rozpad koalície, ktoré by mohli viesť k dohode o predčasných voľbách nemožno úplne vylúčiť, ale myslím, že ide iba o málo pravdepodobnú možnosť," myslí si.
Ako uviedla Világi, všetko ďalšie závisí od toho, či to súčasná vláda ustojí. Veľkú šancu predčasným voľbám však nedáva. Výrazné zmeny neočakáva ani na postoch predstaviteľov parlamentných politických strán. "Tento krok budú zvažovať zrejme len v strane Za ľudí, ak sa strana rozhodne zúčastniť sa volieb samostatne," domnieva sa.
Jedinou relevantnou stranou, v ktorej by mohlo dôjsť ku zmene na stoličke predsedu, je podľa Dolného Progresívne Slovensko. "Lídri všetkých ostatných strán majú svoju pozíciu pevnú a ak by došlo k nejakým vnútrostraníckym pnutiam, na Slovensku sa zvyčajne riešia odchodom nespokojnej skupiny zo strany," pokračoval.
Zásadnou udalosťou, ktorá bude podľa jeho slov určovať podobu nasledujúceho roka, bude dĺžka pandémie. Tá neustále dominuje politickému rozhodovaniu a diskusii. "Pokiaľ by sa podarilo fakticky ukončiť ju už niekedy na začiatku roka, bola by to dobrá správa nielen pre spoločnosť, ale aj pre vládu a vládnu koalíciu, ktorá by bola pod oveľa menším tlakom prijímania nepopulárnych rozhodnutí," dodal.
Pozor na Le Penovú
Za najdôležitejšie zahraničné voľby, ktoré by mohli mať vplyv na dianie na Slovensku, by Dolný považoval voľby vo Francúzsku a Maďarsku. Za jednoznačného favorita označil súčasného prezidenta Emmanuela Macrona. Zásadnejší vplyv na Slovensko a Európsku úniu by malo víťazstvo radikálneho kandidáta, najväčšie šance má zatiaľ Marine Le Penová. "Takáto politika má vo Francúzsku relatívne slušnú podporu, avšak rovnako aj vyvoláva výrazný odpor veľkej časti stredových voličov, preto by bolo jej víťazstvo veľkým prekvapením," myslí si.
Z pohľadu fungovania Slovenska v Európskej únii je podľa Világi dôležité, aby "nemecko-francúzsky tandem v európskej integrácii fungoval dobre". V prípade, ak by sa prezidentkou stala Le Penová, jej nacionalistická politika by tento tandem mohla zničiť. "Vplyv (Valérie) Pécressovej by nebol taký deštruktívny, predpokladám, že by to výrazný dopad na SR ako členskú krajinu nemalo. Aktuálne predstavujú Macron aj Pécressová vyvážených súperov o kreslo budúceho prezidenta/-tky Francúzska," hovorí.
V prípade Maďarska sa Világi prikláňa k názoru, že politická zmena v prípade Viktora Orbána by mohla prispieť k zlepšeniu vzťahov Maďarska s Úniou. Ak by v Maďarsku došlo k výmene premiéra, Dolný nepredpokladá, že by sa vzťahy Budapešti s Bratislavou zásadne zmenili. "Prehra Viktora Orbána by sa však mala výraznejšie premietnuť do zmiernenia napätia voči EÚ," dodal.