Von der Leyenová a Macron pripomínajú nevyhnutnosť reformy schengenského priestoru
Členovia Európskej komisie (EK) v piatok na spoločnom pracovnom stretnutí s ministrami francúzskej vlády prebrali hlavné témy, ktorým sa chce Francúzsko najbližší polrok venovať v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ.
Spoločný záväzok pracovať v prospech EÚ na následnej tlačovej konferencii potvrdili aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová.
Eurokomisári a ministri prerokovali priority, ktoré budú na pracovnom stole členských krajín EÚ najbližších šesť mesiacov a ktoré sa týkajú životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám, rozvoja nového európskeho finančného modelu, posilňovania priemyslu a obchodnej politiky Únie, vyvárania spoločnej európskej obrany, prehĺbenia digitalizácie či vzťahov s krajinami západného Balkánu, Afriky, Indiou a tichomorským regiónom.
V užšom slova zmysle chce francúzske predsedníctvo pokročiť pri prijímaní legislatívneho balíka Fit for 55, prispieť k znižovaniu uhlíkových emisií a odlesňovaniu, viesť rokovania o minimálnej daňovej sadzbe a dôraznejšej ochrane obchodných záujmov EÚ najmä vo vzťahoch s Čínou. Paríž chce klásť dôraz aj na rovnosť medzi ženami a mužmi, v oblasti zdravotníctva chce posilniť autonómiu EÚ zriadením Európskeho úradu pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA) a nezabúda ani na podporu pre európske univerzity či investície do výskumu.
Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou
Okrem týchto priorít musí Francúzsko na čele EÚ riešiť aj viacero súčasných "horúcich tém" vrátane napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, vzťahy so Spojeným kráľovstvom po brexite, rešpektovania zásad právneho štátu v Poľsku a Maďarsku a aj nečakanú krízovú situáciu v Kazachstane.
Von der Leyenová upozornila, že Francúzsko si musí plniť svoje európskej povinnosti v náročnej dobe, a to nielen z dôvodu prebiehajúcej pandémie ochorenia Covid-19. Spomenula najmä napätie na východných hraniciach Ukrajiny a tiež ruský nátlak na Moldavsko. Zároveň ocenila, že Paríž chce pri plnení európskej agendy pokročiť pri prijímaní nových smerníc v oblasti digitalizácie, vrátane zdaňovania digitálnych spoločností, plniť ambiciózne klimatické záväzky Únie a "držať líniu" pri znižovaní emisií do roku 2030 a plnení cieľov uhlíkovej neutrality.
Pripomenula, že Francúzsko na stanovovaní svojich priorít pracovalo spolu s eurokomisiou, a privítala, že Paríž má záujem budovať nielen konkurencieschopnú, ale aj sociálne udržateľnú ekonomiku s dôrazom na ochranu celého európskeho hodnotového reťazca. Podporila aj Francúzske ambície nadviazať cez summit EÚ-Africká únia "permanentný dialóg" s africkými krajinami a skonštatovala, že Únia musí Afrike pomáhať nielen počas pandémie, ale aj po nej, lebo "Afrika je kľúčová pre európsku budúcnosť".
Reforma schengenského priestoru
Macron aj von der Leyenová spomenuli aj nevyhnutnosť reformy schengenského priestoru s dôrazom na posilnenie vonkajších hraníc EÚ a potrebu nájsť kompromisnú dohodu medzi členskými štátmi o novom pakte pre azyl a migráciu, čo priamo súvisí aj s riešením migrácie ako takej. Obaja súhlasia s potrebou úspešnejšie čeliť hybridným hrozbám a dezinformáciám a šéfka eurokomisie privítala, že Francúzsko sa chce viac venovať projektu spoločnej európskej obrany.
Macron spresnil, že o spoločnej obrane budú rokovať šéfovia vlád a štátov na marcovom summite EÚ v Bruseli, aj s ohľadom na potreby a záujmy európskeho priemyslu. Zdôraznil, že pre Paríž je zaistenie strategickej autonómie EÚ "absolútna priorita". Vyjadril zároveň nádej, že spolu s EK a členskými štátmi eurobloku sa podarí načrtnúť víziu spoločnej európskej obrannej architektúry.
S odkazom na dianie v Kazachstane obaja lídri uviedli, že EÚ pozorne sleduje vývoj situácie, vyzýva na zastavenie násilia a je pripravená zapojiť sa do úsilia o nájdenie mierového riešenia krízy.