Petardy sú prežitok, zvieratá sa ich boja. Niektoré druhy po Silvestri spolupracujú menej
Chvíľkové nadšenie petardami, delobuchmi a ohňostrojmi počas silvestrovských osláv môže zvieratám v zoo, ale aj tým voľne žijúcim a doma chovaným, spôsobiť problémy. Hoci zoologické záhrady na prelome rokov nezaznamenali vážne incidenty, priznali, že niektoré zvieratá zo strachu z hluku spolupracujú menej ako predtým.
Diabetes, hnačky i potrat
Ako uvádza na svojom webe bratislavská zoo, okrem narušenia nočného odpočinku, petardy spôsobujú zvieratám stres a úzkosť, ktoré pôsobia na trávenie. Môžu im privodiť stresové hnačky, niektoré sa môžu pokúsiť o únik, kedy hrozí, že dôjde k zraneniu. "Ohňostrojmi vyplašená samica antilopy nilgau už v strese a panike doslova poskákala po vlastnom mláďatku. V skupine šimpanzov zase dochádza zo strachu a hystérie k útokom na vlastných členov. Najzraniteľnejšou skupinou sú gravidné samice, u ktorých môže dôjsť k potratu alebo k predčasnému pôrodu s pridruženými komplikáciami," píšu na webe.
Zväčša sa to hovorí pri psoch, no niekoľkonásobne lepší sluch ako človek má väčšina cicavcov a vtákov. "Zábavná pyrotechnika vo všeobecnosti nevplýva na psychiku zvierat pozitívne, a mnohým z nich môže privodiť nemalé zdravotné problémy, a najmä psychického pôvodu," uviedol hovorca Národnej zoo Bojnice Pavol Procner s tým, že je len veľmi ťažké špecifikovať, ktorému zvieraťu zábavná pyrotechnika spôsobuje najväčšie problémy. Ako pripomenul, stres z pyrotechniky môže spôsobiť zvieratám okrem psychických problémov aj ochorenia ako diabetes či srdcovocievne ochorenia.
Kone očkujú proti chrípke i tetanu. Kedy príde vakcína proti covidu do slovenských zoo?
Zvieratá v bratislavskej zoo prežili oslavy na prelome rokov 2021 a 2022 bez zranení a v "relatívnej pohode". Ako potvrdila hovorkyňa ZOO Bratislava Alexandra Ritterová, chovatelia však zaznamenali zvýšenú ostražitosť zvierat a mieru nervozity. "Je viditeľné, že boli pod určitým vplyvom stresu z hluku, pretože niektoré zvieratá nespolupracujú s chovateľmi v takej miere ako pred tým," upozornila. Nešťastie sa na prelome rokov neprihodilo ani v Bojniciach. "Zvieratá nejavili známky stresu ani na Nový rok pri rutinnom rannom vypúšťaní," uviedol Procner.
"V zoologickej záhrade Spišská Nová Ves sa neprejavilo neobvyklé správanie u zvierat počas silvestrovských osláv a ani následne v ďalších dňoch," uviedol riaditeľ Karol Dzurik. Aby udržali zvieratá v pokoji, každý rok podnikajú preventívne opatrenia.
Silvester, ktorý sa skončil tragicky
S tragickými záverom silvestrovských osláv, kedy petardy zvieratá vystrašili natoľko, že v ich dôsledku došlo k zraneniu a následnej smrti, však v Bratislave majú. Uhynula im vtedy samica lamy krotkej, ktorá pre následky hluku a svetiel z pyrotechniky narazila do oplotenia, čo sa jej stalo osudným.
Novoročné oslavy najviac pociťujú živočíšne druhy, ktoré žijú v časti areálu najbližšie k obytným domom. Ide o lamy, alpaky, vtáky nandu, emu, kengury, nosorožca, pštrosy či antilopy. Hluk a svetlo z ohňostrojov najviac vnímajú lamy a vtáky nandu, ktoré žijú po celý rok v exteriéri. Šimpanzy alebo orangutany, ktoré síce žijú v interiéri, však môžu mať úzkostné stavy a stres z nadmerného hluku taktiež. "U nich v skupine môže práve stres a úzkosť vyústiť do rôznych konfliktov v rámci skupiny, či tráviacich ťažkostí, napr. odmietanie potravy," uviedla Ritterová.
Zlé skúsenosti s lampiónmi
Negatívne skúsenosti mali v minulosti aj v Bojniciach. "Išlo najmä o zábavnú pyrotechniku, ktorá zaletela do areálu zoo z námestia, respektíve silný prenikajúci zvuk petárd naše zvieratá stresoval. Vlani nám dokonca spôsobili nemalé problémy takzvané „balóny šťastia,“ ktoré nielenže zaleteli do nášho areálu, ale skončili priamo v ubikáciách zvierat," uviedol Procner. Pripomenul, že okrem ohrozenia zvierat a zamestnancov, môže hlučná silvestrovská zábava poškodiť aj majetok zoologickej záhrady. Jeden balón vtedy dopadol do výbehu oryxov juhoafrických neďaleko budovy, kde skladajú aj seno. Druhý "balón šťastia" skončil vo výbehu slonov.
ZOO Bratislava ešte pred 31. decembrom posilnila informovanosť o nešťastných dôsledkoch odpaľovania delobuchov. Spolu so Slobodou zvierat a Mestskou políciou Bratislava apelovali na občanov, aby ich používanie zvážili. "Na základe vyjadrenia Mestskej polície Bratislava, boli silvestrovské oslavy v okolí zoo pokojné," vďačne uviedla Ritterová s tým, že apel bol zrejme účinný.
Ľudoopy majú najradšej deky a obliečky
Ako darčeky ľudia nosia do zoo najčastejšie lúpané orechy, ovocie, ale aj deky alebo posteľnú bielizeň. Majú ich radi predovšetkým ľudoopy, ktoré sa do nich schovávajú alebo v nich spia. Vianočné stromčeky však nezužitkujú. Tie, ktoré boli počas sviatkov ozdobené, predstavujú pre zvieratá zdravotné riziko. Darom dostávajú ihličnany, ktoré sa počas sviatkov nepredali. Chovatelia ich zvyknú ozdobiť šalátom, jablkom alebo mrkvou, zvieratá sa s nimi potom hrajú, obhrýzajú ich, slúžia im na rozptýlenie aj na zábavu.
"Potešíme sa napríklad aj kvetom alebo stromčekom, ktoré už v byte či pri dome ľudia nechcú. U nás tak môžu prispieť k rastlinnej výzdobe areálu alebo pavilónov," dodala Ritterová.
Prvú dodávku nepredaných vianočných stromčekov už dostali aj v Bojniciach. V zimnom období ich využívajú ako doplnok kŕmnej dávky, najmä pri kopytníkoch. "Zvieratá v stromčekoch častokrát nájdu i svoju obľúbenú hračku, zdroj zábavy, čím zabezpečujeme welfare zvierat," uviedol.
Darčeky pre zvieratá - nie však použité stromčeky - by prijali aj na Spiši, hoci, podľa slov riaditeľa zoo, si ľudia tento milý zvyk ešte neosvojili. "Krmivo ako darček pre zvieratká, samozrejme, radi prijmeme," dodal.