Zbrane hromadného ničenia sa nikdy nenašli, napriek tomu boli dôvodom popravy Husajna
Pred 15 rokmi popravili v Iraku niekdajšieho diktátora Saddáma Husajna, ktorý bol zosadený a zajatý počas americkej invázie v roku 2003. Ako dôvod útoku vtedy USA uvádzali prítomnosť zbraní hromadného ničenia v Iraku, tie sa však nikdy nenašli.
Husajnova pamiatka je stále živá
Denník The National vychádzajúci v angličtine v Abú Zabí si pri tejto príležitosti všíma, že Husajnova pamiatka je stále živá, napríklad v susednom Jordánsku. Iracký súd uznal Husajna vinným zo zabitia 148 ľudí. Trest smrti obesením vykonali 30. decembra 2006, v predvečer sviatku íd al-adhá, kedy sa popravy tradične nevykonávajú.
Plagáty, kľúčenky či nálepky pripomínajúce irackého vodcu sa predávali v Jordánsku aj počas Husajnovej vlády v Iraku (1979 – 2003). V centre hlavného mesta Jordánska Ammán medzitým zostal zrejme už iba jeden obchod s takýmito suvenírmi, jeho podobizeň však naďalej možno vidieť na taxíkoch a nákladiakoch, či nasprejovanú na múroch. V uvedenom obchode sa dajú napríklad kúpiť hodinky s ciferníkom, na ktorom je Saddámova podobizeň, či iracké bankovky z jeho éry.
V Jordánsku živí dedičstvo Saddáma Husajna predovšetkým verejný odpor voči USA a Izraelu. Medzi Arabmi na Blízkom východe je taktiež symbolom vzdoru voči vzmáhajúcemu sa vplyvu Iránu.
Denník The National pripomína, že mnohí síce pociťujú nostalgiu za Husajnom, avšak zdôrazňuje, že jeho vládnutie bolo poznačené krvavým prenasledovaním odporcov. Jeho jednotky, napríklad pomocou chemických zbraní, zabili v roku 1998 niekoľko tisíc Kurdov v meste Halabdža a masové hroby boli po páde jeho režimu nájdené aj na juhu Iraku. Saddám likvidoval aj odporcov z radov vlastnej rodiny.
Husajna v arabskom svete obdivovali
Husajn si v arabskom svete získal obdiv predovšetkým vtedy, keď sa v roku 1991 odmietol podrobiť rezolúcii OSN, ktorá ho vyzývala na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie irackých jednotiek z Kuvajtu. Iracký vodca vtedy vyhlásil, že tak urobí až po tom, čo sa skončí izraelská okupácia Palestíny, a keď sa stiahnu z Blízkeho východu všetky cudzie vojská a keď v tejto oblasti nebudú žiadne zbrane hromadného ničenia. Z Kuvajtu jeho vojská vytlačila následná medzinárodná vojenská intervencia pod vedením Spojených štátov.
Profesor medzinárodných vzťahov z Jordánskej univerzity v Ammáne Hasan Múmaní uvádza, že Arabi v súvislosti s rastúcim vplyvom Iránu dnes vnímajú Husajna ako človeka, ktorý toto všetko predvídal.
"V mnohých arabských krajinách je Saddám symbolom udatnosti a podľa mnohých bolo za jeho éry lepšie v porovnaní s úpadkom, ktorý nasledoval," dodáva jordánsky profesor.