Odhalia tajomstvá terakotovej armády? Archeológom má pomôcť unikátna technológia
Vyše 2000 rokov strážila tajomstvo mauzólea prvého čínskeho cisára Š'-chuang-tia jeho terakotová armáda. Vďaka najmodernejšej technológii využívajúcej kozmické žiarenie by archeológovia mohli čoskoro odhaliť, aké poklady boli pochované spoločne s týmto vládcom.
Píše o tom denník The Times. Obrovské pohrebisko, ktoré sa nachádza v meste Si-an na severozápade krajiny, sa rozkladá na ploche takmer 70-krát väčšej ako takzvané Zakázané mesto. Jeho budovanie trvalo takmer štyri desaťročia, pracovali na ňom stovky tisíc robotníkov, ale nikdy nebolo úplne archeologicky odkryté. V rozsiahlej nekropole sa nachádza terakotová armáda, čo sú tisíce sôch zobrazujúcich Š'-chuang-tinovu armádu postavenú, aby chránila cisára v posmrtnom živote.
Peking sa obáva poškodenia artefaktov
Peking už skôr uviedol, že nedovolí vykopať vnútorné komnaty pamiatky patriacej do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pokiaľ nebude môcť zaručiť riadnu ochranu artefaktov. Čínska vláda už dlho bedáka nad stratou pôvodných živých farieb terakotových bojovníkov po ich prvom vykopaní v 70. rokoch minulého storočia, v dôsledku ktorého boli vystavené pôsobeniu vplyvov atmosféry.
Komora, v ktorej sa nachádza rakva so Š'-chuang-tinom zrejme zostáva aj po vyše než dvoch tisícročiach neporušená. Vedci navrhujú využitie subatomárnych častíc (teda častíc menších ako atóm) zvaných mióny k zmapovaniu vnútra tejto podzemnej komory. Mióny vznikajú pri zrážaní kozmického žiarenia s atómami v zemskej atmosfére. Rovnako ako röntgenové žiarenia sú absorbované silnými a hustými objektami, ale prechádzajú ľahšími materiálmi. Archeológovia môžu pomocou miónových detektorov mapovať štruktúry a vyhľadávať miesta pre vykopávky pochovaných pamiatok. Už skôr ich využili pri skúmaní pyramíd, vulkánov a jaskýň.
"Čína má ako starobylá civilizácia s dlhou históriou veľké množstvo kultúrnych pamiatok, ktoré potrebujú archeologický výskum," hovoria vedci z Pekinskej pedagogickej univerzity. "Pre neinvazívne odhaľovanie vnútornej štruktúry niektorých veľkých artefaktov, ako sú cisárske hrobky, majú tradičné geofyzikálne metódy používané v archeológii určité obmedzenia," konštatujú. "Využitie snímania absorpcie miónov v archeologickej oblasti môže byť dôležitým doplnkom tradičných geofyzikálnych metód," veria.
Skúška metódy sa im osvedčila
Skupina vedcov použila existujúce archeologické dáta a skúšobne vybudovala a zakopala modely pohrebnej komory. Pod ne ukryla dva detektory. "Predbežné výsledky dokazujú uskutočniteľnosť snímania absorpcie miónov pre podzemnú komoru v mauzóleu prvého cisára (dynastie) Čchin,"píše sa v správe výskumníkov.
Ti-kchun Jang z Južnej vedecko-technologickej univerzity v Šen-čene uviedol denníku South China Morning Post, že projekt je uskutočniteľný. "Miónový detektor, ktorý sme postavili a používali pri terénnych prácach, je taký malý, že ho môže nosiť i dieťa." Detektory podľa neho musia byť umiestnené v dostatočnej hĺbke bez toho, aby poškodili artefakty nad nimi. Získanie dostatku dát pre analýzu podľa neho bude trvať dlho.