Stačí zakopnúť motykou a objavíte poklad. Pôda odkrýva dedinčanom starobylé mesto
Deduško Verice Ivanovičovej použil po zničujúcej prvej svetovej vojne na stavbu svojho domu akýkoľvek stavebný materiál, ktorý sa mu podarilo zohnať. Rovnako ako ďalším obyvateľom srbskej dediny Stari Kostolac mu poslúžili - bez toho, aby o tom vedel - tiež tehly z dôb starého Ríma.
Píše o tom agentúra AFP. Dom v Starom Kostolaci, ktorý sa nachádza na okraji niekdajšieho významného rímskeho posádkového mesta známeho ako Viminacium, využíva rodina dodnes. Až po rokoch si uvedomila, že žlté tehly v skutočnosti vznikli v dobách antiky. "Je to trochu trápne. Viem, že sú rímske. Ale robili to tak všetci," uviedla agentúre AFP 82-ročná Ivanovičová.
Zo sarkofágu jedia prasce
Pole v okolí bývalého Viminacia sú plné mincí, šperkov a ďalších artefaktov. "Vykopávali sme zemiaky na poli. Pozrela som sa dole a uvidela som kaméliu. Keď som ju prevrátila motykou, uvidela som krásnu ženskú tvár," spomína stará žena na nález drahého kameňa s vypuknutou rezbou. "Dnes je v múzeu," dodáva.
Emilija Nikoličová, vedecká pracovníčka archeologického ústavu v Belehrade, sa domnieva, ze tehly v dome rodiny Ivanovičovej pochádzajú najskôr z tretieho alebo štvrtého storočia nášho letopočtu. Odborníci sú zvyknutí, že u ľudí v tomto regióne pri rieke Dunaj nachádzajú staroveké predmety, ktoré im slúžia na dennú potrebu. "V 19. storočí historici zaznamenali, že jedna rodina v neďalekej dedine používa sarkofág ako krmidlo pre prasatá," hovorí Nikoličová. Dnes je kamenná truhla s vyobrazením Iasóna a zlatého rúna uložená v belehradskom lapidáriu.
Viminacium, hlavné mesto provincie Hornej Moesie, bolo osídlené v prvých storočiach nášho letopočtu. Vpád Hunov v 5. storočí však znamenal počiatok jeho úpadku a s príchodom Slovanov v 7. storočí bolo opustený úplne. Podľa odborníkov tu v dobe najväčšieho rozmachu žilo 30-tisíc ľudí. Nájdených bolo viac ako 14-tisíc hrobov, čo predstavuje jednu z najväčších nekropolí Rímskej ríše, ktorá kedy bola objavená. Celkovo bolo objavených desaťtisíce predmetov a stavieb, vrátane rímskych kúpeľov s vyhrievanými stenami a podlahami alebo flotila lodí.
Pre archeológov je to unikát
Unikátne je mesto tiež tým, že po odchode obyvateľov nevzniklo v tejto lokalite žiadne nové väčšie osídlenie, čo je podľa archeológov unikát. Pre bádateľov to znamená, že majú pod zemou k dispozícii prakticky celé mesto. "Londinium už nie je vidieť, pretože je tam dnešný Londýn. Ani Lutetia, ani Singidunum, pretože Paríž a Belehrad stoja na ich miestach," uvádza riaditeľ archeologického ústavu v Belehrade Miomir Korać. "Keď si to uvedomíte, viete, že skúmate to, čoho sa ešte nikto nedotkol. Priblížite sa tomu najcennejšiemu," dodáva.
Dosiaľ boli odkryté len "dve alebo tri percentá" lokality. Rozsiahla analýza podľa Koraća odhalila, že pod kukuričnými poliami sa nachádzajú celé chrámy, amfiteáter, hipodrom, mincovňa a cisársky palác. Od roku 2015 čaká nálezisko v rámci nadnárodného projektu s názvom Hranica rímskej ríše na zápis na zoznam UNESCO.
Dnes je však Viminacium opäť v obliehaní, nie však vojakmi. Už viac ako štyri desaťročia je táto lokalita ohrozená ťažobnými projektami, najmä nedávno rozšírenými uhoľnými baňami a priľahlou elektrárňou. "Miesto je určite v ohrození, mnoho starých budov už bolo zničených výstavbou bane," ľutuje Nikoličová. "Zachránili sme, čo sa dalo," dodáva. V roku 2020 našli baníci pri odkrývaní zeminy staroveké lode, z ktorých najstaršia pochádza z prvého storočia pred naším letopočtom.