Rozpočet Slovenskej akadémie vied by mohol byť vyšší, dôvod je podľa jej predsedu jednoduchý
Rozpočet Slovenskej akadémie vied by mohol byť vyšší. V porovnaní s rozpočtom Akadémie vied Českej republiky je dvojtretinový.
_jpg0a000002-7784-8007.jpg?v=116725)
V koncoročnom rozhovore to uviedol predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Dôvod na vyšší rozpočet pre Slovenskú akadémiu vied je podľa Šajgalíka jednoduchý. "Keď porovnáme prostriedky, ktoré prichádzajú od štátu do Akadémie vied Českej republiky a prepočítame ich na počet zamestnancov, ktorých máme my a oni, tak rozpočet Slovenskej akadémie vied je v porovnaní s Českou republikou dvojtretinový," uviedol predseda Slovenskej akadémie vied. To je prvá vec, ktorá stojí za úvahu. Poznamenal, že na to, aby sa dali robiť niektoré veci, potrebujú nielen ľudí, ale aj financie.
Slovensko je podľa predsedu Slovenskej akadémie vied v paradoxnej situácii, pretože má jedinú domácu grantovú agentúru – Agentúru na podporu výskumu a vývoja - ktorá je "finančne podvyživená". "Opäť, ak by sme sa porovnávali s grantovou agentúrou Českej republiky, ktorá je orientovaná výlučne na základný výskum, tak máme násobne menej peňazí. A to nehovorím, že v Česku majú aj technologickú grantovú agentúru, ktorá vyčleňuje značnú časť finančných prostriedkov na aplikované projekty," povedal Šajgalík s tým, že toto je druhý významný hendikep, ktorý na Slovensku máme.
Poznamenal, že majú radosť z toho, že prichádzajú európske peniaze, či už ako štrukturálne fondy alebo cez fond obnovy. "Tieto peniaze majú vlastne do istej miery naštartovať štrukturálnu zmenu, zmenu riadenia štátnej vednej a inovačnej politiky. Ale nemôžu suplovať všeobecné financovanie vedy, výskumu a vzdelávania v krajine. Musíme sa zamýšľať nad tým, ako by sme vedeli zvýšiť podiel súťažného financovania, napríklad ako zvýšiť prostriedky v grantových agentúrach," uviedol Šajgalík.
Na to, aby mohli riešiť témy, potrebujú podľa jeho slov grantové zdroje. "Samozrejme, máme ešte k dispozícii projekty Horizont 2020 alebo Horizont Európa, ktoré sa nám stávajú čoraz menej dostupné." Podľa neho sú tieto projekty prísne orientované, častokrát sa orientácie výziev v rámci Európy odlišujú od toho, čo je zaužívané skúmať na Slovensku.
Druhá vec, ktorá významne chýba, je podľa predsedu akadémie vied odborná metodologická pomoc pri príprave týchto projektov. "V SAV máme v programovom vyhlásení a dokonca aj v akčnom pláne na najbližšie volebné obdobie úlohu zriadiť takúto kanceláriu. Možno by bolo optimálne, aby takéto kancelárie pracovali v mestách, ako je Bratislava a pri výskumných univerzitách. Je to vízia do budúcnosti. Som presvedčený, že minimálne v trojuholníku SAV, Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave sa nám podarí zriadiť takúto kanceláriu."