Top udalosti týždňa: Prevádzky sa otvoria, dôchodky sa zvýšia, Slovensko starne
Na Slovensku potvrdili ďalšie prípady nákazy omikronom. Rakúsko zmenilo pravidlá pre vstup. Prevádzky sa otvoria. Prezidentka a premiér v relácii V politike. Nový prieskum preferencií politických strán. Slovensko starne. Dôchodky sa zvýšia. Rusko chce záruky od NATO.
Na Slovensku potvrdili ďalšie prípady nákazy omikronom
Na Slovensku potvrdili ďalšie tri prípady variantu omikron. Dve osoby boli zaočkované dvomi dávkami vakcíny proti ochoreniu Covid-19, jedna nezaočkovaná. Celkovo je v krajine potvrdených sedem prípadov variantu omikron.
Informoval o tom Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Prvá osoba sa nakazila v spoločnej domácnosti s osobami, u ktorých už bol omikron potvrdený po návrate zo zahraničia. Druhá osoba bola bez cestovateľskej anamnézy, ochorenie sa prejavilo klinickými príznakmi.
Na vstup do Rakúska už nestačí očkovanie dvomi dávkami
Rakúsko zmenilo pravidlá. Na územie Rakúska smú po novom vstúpiť iba osoby, ktoré predložia doklad o očkovaní proti ochoreniu Covid-19 alebo o jeho prekonaní (tzv. pravidlo 2G) a taktiež negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín alebo doklad o podaní tretej dávky vakcíny. V opačnom prípade musia ísť okamžite do karantény až do negatívneho testu na koronavírus. V tomto prípade je povinná elektronická registrácia (Pre-Travel-Clearance).
Výnimku majú tehotné ženy a osoby, ktoré sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov. V takýchto prípadoch je však potrebné potvrdenie od lekára. Osobitné pravidlá platia aj pre deti. Pendlerov sa naďalej týka pravidlo 3G, teda musia preložiť buď doklad o očkovaní, prekonaní ochorenia alebo negatívny výsledok PCR testu. Pre osoby iba prechádzajúce cez Rakúsko tieto opatrenia neplatia, avšak musia sa podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí preukázať cestovným lístkom, prípadne prehlásením.
Omikron výrazne mení pravidlá. Na vstup do Rakúska už nebude stačiť očkovanie dvomi dávkami
Prevádzky sa otvoria od 3. januára
Vláda dospela k dohode pri otvorení gastroprevádzok. Reštaurácie budú môcť otvoriť od 3. januára budúceho roka, a to v režime OP (teda pre očkovaných a pre ľudí, ktorí prekonali ochorenie Covid-19). Povedala to vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová počas rokovania vlády.
Hygienici zverejnili vyhlášky. Kapacitné obmedzenia v prevádzkach a na hromadných podujatiach sa od štvrtka zmenili z 25 štvorcových metrov na osobu na 15 štvorcových metrov na osobu. Vyplýva to z novej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR.
Zmena vyplynula z návrhu ministerstva zdravotníctva, ktoré reagovalo na aplikačnú prax. V prevádzkach i na hromadných podujatiach je totiž potrebné držať si odstup od iných ľudí v dvojmetrovej vzdialenosti, čo vychádza na plochu 16 štvorcových metrov na osobu. "Vraciame sa tak k zaužívanému kapacitnému limitu 15 štvorcových metrov na osobu," uviedol Úrad verejného zdravotníctva SR.
Hygienici zverejnili nové vyhlášky. Upravujú kapacitu v prevádzkach a zoznam rizikových krajín pre omikron
Privítali sme prezidentku a premiéra
Hosťami v poslednej tohtoročnej relácii V politike boli prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a predseda vlády Eduard Heger.
Povinné očkovanie je podľa prezidentky krajný prístup, ale myslí si, že sa Slovensko nebude môcť tomuto kroku vyhnúť. "Veľmi ma zaujíma spôsob, ako sa k povinnému očkovaniu dostaneme. Bude potrebná odborná a vecná debata, o ktorých skupinách vlastne hovoríme. Je to opatrenie, ktoré majú v Maďarsku, v Poľsku, v Rakúsku a v Česku je o tom vážna debata," dodala, že povinné očkovanie je odbornou debatou a podporuje ho, ak sa nenájde iný spôsob. Na Slovensku je veľký problém s dezinformáciami a veľa ľudí sa očkovania bojí. Prezidentka opakovane vyzvala na dôveru v odborníkov.
Predseda vlády SR Eduard Heger v relácii V politike povedal, že je potrebné zvýšiť tempo očkovania, keďže Slovensko je v rámci celkovej zaočkovanosti málo pripravené na rozšírenie variantu omikron. "Problém je, keď sa opatrenia nedodržiavajú. Šíreniu vieme zabrániť tak, že budú občania zodpovední," dodal, že predovšetkým očkovanie je ochranou.
Celú reláciu V politike si môžete pozrieť aj tu:
Hlas i Smer sú s výrazným náskokom na čele prieskumu
Ak by sa parlamentné voľby konali dnes, zvíťazil by Hlas-SD na čele s Petrom Pellegrinim, ktorý by volilo 19,9 % ľudí. Nasledoval by Smer-SD so ziskom 16,8 % a SaS so ziskom 8,8 %. Prieskum vypracovala pre portál Zoznam.sk agentúra Polis.
Štvrté by nasledovalo OĽANO, spoločne s hnutím Sme rodina by ich volilo 6,1 % ľudí. Tesne za nimi by bola strana Progresívne Slovensko so ziskom 6 percent, KDH s 5,9 percentami, Republika s 5,8 %, Aliancia s 5,5 %. Ako posledná strana by sa do parlamentu dostala Kotlebova ĽSNS s 5,2 percentami.
Pred bránami parlametu by zostala SNS s 3,8 %, Za ľudí s 3,6 %, Dobrá voľba s 3,2 %, Vlasť s 2,3 %, Socialisti.sk s 0,6 % i Spolu-OD s 0,4 %. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1111 respondentov v čase od 17. do 22. decembra 2021.
Slovensko starne
Zverejnili prvé výsledky z tohtoročného sčítania obyvateľov. Na Slovensku v súčasnosti žije 5.449.270 obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov je 49 percent mužov a 51 percent žien. Vyplýva to z prvých základných výsledkov tohtoročného Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021.
Výsledky sčítania potvrdil trend starnutia obyvateľstva. Podiel obyvateľov v predproduktívnom veku (od nula do 14 rokov) tvorí 16 percent, v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov) 67 percent a podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (viac ako 65 rokov) predstavuje 17 percent. "Oproti roku 2011 výrazne narástol podiel obyvateľov nad 65 rokov. Vidíme to vo všetkých krajoch, najviac ich počet narástol v Trenčianskom kraji," spresnila Ivančíková.
Až 98,9 percenta obyvateľov s trvalým pobytom má slovenskú štátnu príslušnosť. Z prvých výsledkov tiež vyplýva, že o niečo viac obyvateľov žije v mestách (53,2 percenta) ako na vidieku (46,8 percenta). Najviac osôb s inou štátnou príslušnosťou trvalo býva v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji.
Dôchodky sa v novom roku zvýšia
V novom roku sa dôchodky zvýšia o 1,3 % mesačnej sumy. O zvýšenie netreba žiadať, poberatelia dôchodkov dostanú od Sociálnej poisťovne (SP) písomné rozhodnutie o zvýšení a prvýkrát ich dostanú vyplatené v januárovom výplatnom termíne.
Naopak, suma minimálneho dôchodku sa od nového roka nemení. "Poberateľovi minimálneho dôchodku sa od 1. januára 2022 valorizuje jeho pôvodne vypočítaný dôchodok (o 1,3 %). SP ho porovná s výškou poberaného minimálneho dôchodku. Ak je jeho pôvodný dôchodok aj po valorizácii nižší ako minimálny dôchodok, dôchodcovi sa naďalej vypláca minimálny dôchodok," podotkla hovorkyňa SP Zuzana Dvoráková.
Ak bude po zvýšení pôvodného dôchodku jeho suma vyššia ako výška minimálneho dôchodku, nárok na minimálny dôchodok zaniká a SP bude dôchodcovi vyplácať jeho valorizovaný dôchodok. Ten bude totiž vyšší než dovtedy poberaný minimálny dôchodok.
Plynovod Jamal naďalej pracuje v reverznom režime
Jamal naďalej pracuje v reverznom režime. Rusko tvrdí, že otočenie toku plynu nie je politickým krokom
Rusko chce záruky od NATO
Ak Severoatlantická aliancia odmietne poskytnúť Rusku bezpečnostné garancie, Moskva môže reagovať rôzne. Jej reakcia však bude závisieť od odporúčaní ruských vojenských expertov. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin. "(Odpoveď) môže byť akákoľvek. Bude to závisieť od toho, čo mi poradia naši vojenskí experti," uviedol Putin v relácii Moskva. Kremeľ. Putin.
Severoatlantická aliancia už niekoľko týždňov upozorňuje na zhromažďovanie až približne 100-tisíc ruských vojakov neďaleko hraníc s Ukrajinou. Moskvu zároveň vystríha pred prípadnou inváziou na Ukrajinu. Rusko však plány vojenského zásahu na Ukrajine kategoricky popiera a namiesto toho obviňuje Kyjev, že rozmiestňuje svoje sily až k územiam na východe Ukrajiny, ktoré ovládajú proruskí separatisti.
Viac ako 10-tisíc ruských vojakov sa vracia na svoje základne. Odchádzajú od hranice s Ukrajinou
Vojaci odchádzajú od hranice s Ukrajinou
Viac ako 10-tisíc ruských vojakov sa vrátilo na svoje stále základne po mesiac trvajúcich cvičeniach neďaleko Ukrajiny. Podľa správy sa manévre konali vo viacerých oblastiach neďaleko Ukrajiny vrátane Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako aj v Rostovskej oblasti a regióne Kubáň v južnom Rusku, píše agentúra Reuters. Vyslanie desaťtisícov ruských vojakov do oblastí severne, východne a južne od ukrajinskej hranice vyvolalo v poslednom období v Kyjeve i západných metropolách obavy, že Moskva plánuje útok.
Rusko takéto plány popiera. Uvádza však, že potrebuje od Západu prísľuby, okrem iného o nerozširovaní NATO smerom na východ k ruskej hranici, pretože jeho vlastnú bezpečnosť ohrozujú rastúce vzťahy Kyjeva so západnou alianciou. Moskva tiež zdôrazňuje, že svojich vojakov môže na svojom území rozmiestňovať podľa vlastného uváženia. Odhady počtu ruských vojakov presunutých v poslednom čase bližšie k Ukrajine sa pohybujú od 60-tisíc do 90-tisíc, dopĺňa Reuters.