V parlamente zvolali 33 schôdzí, až 26 mimoriadnych. Nie všetky sa však konali
V tomto roku bolo zvolaných dovedna 33 schôdzí národnej rady, z toho 26 bolo mimoriadnych. Nie všetky sa napokon konali, pri niekoľkých mimoriadnych rokovaniach iniciovaných opozíciou poslanci neschválili ich program.
Naproti tomu bolo v roku 2019 zvolaných riadnych i mimoriadnych rokovaní dokopy 18, z toho jedna schôdza bola slávnostná, a v roku 2020 ich bolo celkovo 22. Vyplýva to z programov schôdzí zverejnených na webe parlamentu.
Zasadalo sa aj pre pandemickú situáciu
V úvode tohto roka zasadal parlament mimoriadne najmä v súvislosti s pandemickou situáciou. Už 12. januára poslanci rokovali o predlžovaní núdzového stavu. Ďalší deň sa zas na mimoriadnej schôdzi venovali vládnym zákonom súvisiacim s pandémiou, napríklad novele, ktorá legislatívne umožnila očkovanie proti ochoreniu Covid-19 aj mimo ambulancií.
Na prelome apríla a mája do parlamentu predložila svoj program vláda po koaličnej kríze a rekonštrukcii. Igora Matoviča vtedy vo funkcii vystriedal Eduard Heger. Diskusia k programovému vyhláseniu Hegerovho kabinetu trvala niekoľko dní a vystúpilo v nej okolo 40 rečníkov. Vládny program i nový kabinet podporu získali.
Koncom mája zas poslanci mimoriadne rokovali o stretnutí špičiek štátu v budove Slovenskej informačnej služby. Schôdza sa konala v utajovanom režime, inicioval ju opozičný Smer-SD po medializovaní informácií o stretnutí predstaviteľov štátu a v súvislosti s podozreniami z manipulovania vyšetrovania viacerých káuz.
Niektorí čelili odvolávaniu
Opozícia počas roka iniciovala i viacero schôdzí s cieľom odvolať členov vlády. Najväčšiemu počtu pokusov o odvolanie čelil minister vnútra Roman Mikulec. Opozícia sa o jeho odchod z funkcie snažila opakovane v letnom období v súvislosti so situáciou v bezpečnostných zložkách. Plénum však viackrát nebolo uznášaniaschopné, body mimoriadnych schôdzí sa tak presunuli na septembrovú riadnu schôdzu. Mikulec napokon vo funkcii ostal.
Odvolávaniu čelili aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková či minister práce Milan Krajniak. Opozícia navrhovala v júni vysloviť nedôveru aj ministrovi financií Matovičovi, v októbri zas ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi.