ROZHOVOR: Zmeny, ktoré sa týkajú živnostníkov nepodporíme, tvrdí koaličný poslanec Viskupič
Nepodporíme zmeny v oblasti, ktoré by znamenali zvýšenie daní a odvodov pre SZČO, hovorí predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) na margo Matovičovej daňovej revolúcie.
Za najväčší problém vlády ste pred rokom považovali mikromanažment, neschopnosť vedieť ako urobiť Slovensko lepším. Odvtedy prešiel nielen rok v kalendári, ale udiali sa aj zmeny v koalícii, vládu nevedie Igor Matovič, ale Eduard Heger. Je tu stále ten istý problém, alebo sa vláda zlepšila?
Odpoviem obrazne. V utorok zverejnil minister financií status s fotografiou premiéra v práci – v utorok nadránom o 0:51. Ak musí byť vrcholový manažér v práci o jednej hodine v noci, nie je to dobrá správa pre firmu, ktorú vedie.
V poslednom čase dostávate v rozhovoroch hlavne opakujúce sa otázky k vášmu nezaočkovaniu. Je ich viac ako k štátnemu rozpočtu?
Je to presne jedna k jednej, pretože v každom rozhovore si kladiem podmienku, že na otázky k očkovaniu odpoviem až vtedy, ak budú otázky aj ku štátnemu rozpočtu.
Ako vás akceptuje najbližšie politické okolie? V parlamente sedíte vedľa pani Bittó Cigánikovej.
Ja som liberál a strana SaS je liberálna strana. Kolegovia síce majú na očkovanie iný názor ako ja, ale zároveň všetci dokážeme rešpektovať názory kolegov. Navyše, vždy je lepšie, ak je svet farebný. Kolegovia prostredníctvom môjho pohľadu na vec vnímajú život, problémy a názory nezaočkovanej časti našej spoločnosti, a ja zasa opačne. V práci aj v živote vždy hľadám skôr to, čo nás spája. S Jankou nás spája napríklad rezolútne nie povinnému očkovaniu.
Bývajú tie reakcie aj v nepriateľskom kontexte?
V SaS nie, rešpekt k odlišným názorom je u nás hlboko zakorenený.
Všeobecne sa samozrejme stretávam aj s nepriateľskými reakciami, hlavne na sociálnych sieťach. Vakcinácia neskutočne rozdelila spoločnosť. Dovolím si tvrdiť, že spoločnosť je najviac rozdelená od doby mečiarizmu. Aj vtedy sa nenávideli kolegovia v práci, členovia rodín sa nerozprávali medzi sebou.
Hovorili ste mi, že vám chodia maily ľudí práve o konfliktoch, a to najmä na pracoviskách. Ste politik, rozmýšľali ste, ako to zmeniť? Dá sa to vôbec?
Je veľmi smutné, ako vedia byť ľudia k sebe krutí. Dnešné obmedzenia pre nezaočkovaných už presahujú zdravotný rozmer a sú diskriminačné. Riešenie je v tomto prípade veľmi jednoduché – je to vzájomný rešpekt. Vakcinácia by mala byť slobodné a informované rozhodnutie každého občana. Hlavným dôvodom očkovania má byť ochrana vlastného zdravia, pretože vnútorná motivácia je vždy najsilnejšia a najtrvácnejšia. Štát by mal maximálne rešpektovať obe možné rozhodnutia. Myslím si, že pri rešpektujúcom princípe by zaočkovanosť paradoxne možno bola vyššia.
Váš argument pre neočkovanie je vek a kondícia. Nebojíte sa ani omikronu?
To, čo sa deje okolo omikronu, považujem za úplne neprípustné strašenie až vytváranie paniky. U nás práve končí delta vlna, ešte nás čaká niekoľko týždňov poklesu. V Dánsku alebo v Spojenom kráľovstve je omikron už rozšírený. Namiesto katastrofických vízií založených na minime úvodných dát, na vysokých percentách rastu z nuly, je potrebné počkať na reálne a robustné údaje z krajín, kde už sú tisícky prípadov. Až tieto dáta nám zodpovedne povedia, ako sa omikron vlna bude vyvíjať, aké budú jej dôsledky, a aj ako sú vakcíny účinné na túto mutáciu. Ja som optimista – máme už slušnú zaočkovanosť, veľa ľudí získalo prirodzenú imunitu prekonaním. Dúfam, že novosť omikronu sa prejaví viac do množstva pozitívnych prípadov ako do počtu komplikovaných priebehov. Po dvoch rokoch sa už musíme naučiť žiť s covidom s minimom obmedzení života. Covid sa musí stať čisto zdravotným problémom. A do zdravotníctva musia smerovať maximálne finančné, materiálne i ľudské zdroje.
Spomínali ste aj to, že ste už covid prekonali. Podľa posledných dát vyše polovica neočkovaných nemá protilátky. Tretina tých, čo covid prekonali bez príznakov, je takisto bez protilátok. Protilátky bývajú častým argumentom neočkovania.
Tu sa už dostávame do oblastí, kde odpovede vedia skôr poskytnúť odborníci. Fakt však je, že ľudia, ktorí už v minulosti covid prekonali, nekončia pri ďalšom ochorení v ťažkom stave v nemocniciach. Ľudia so signifikantnou hladinou protilátok covid nezvyknú dostať. No a ľudia bez nameraných protilátok sa dajú rozdeliť do dvoch kategórií – je možné, že je u nich prítomná bunková imunita a sú pripravení, alebo sa skutočne s covidom nestretli a teda sú v ohrození.
Minister financií si myslí, že finančná motivácia seniorov do očkovania funguje. Vy ste boli proti. Vyčíslil to na 395-percentný nárast záujmu oproti ľuďom vo veku 50 – 59 rokov, pričom v tejto druhej skupine, naopak, záujem klesol. Finančnú motiváciu preto Matovič vníma ako úspešný úmysel. Má pravdu?
Čísla prezentované Igorom Matovičom sú, ako už viackrát v minulosti, zvláštne. Každopádne určitý nárast v kategórii 60+ vidieť a je to dobrá správa.
Práve kvôli systému neexistujúcich poukazov a vysokej sume 600 eur sme v SaS boli proti. Argumentovali sme, že finančná hotovosť bude lepšou motiváciou a tiež sme apelovali na zníženie nároku na verejné financie. Ukazuje sa, že peňažná hotovosť je motivátorom. Stále to však nie je dobré riešenie, keďže vnútorná zdravotná motivácia seniora je nahrádzaná vonkajšou. Toto nesie určité prvky morálneho hazardu a môže to mať zásadný vplyv na ochotu sa očkovať v budúcnosti.
Úprimne, ste ako predseda výboru pre financie a rozpočet spokojný s parametrami štátneho rozpočtu na rok 2022? Mali ste problém zaň hlasovať vzhľadom na jeho schodok?
Snom každého predsedu finančného výboru musí byť vyrovnaný rozpočet. Sníva sa už takmer 30 rokov, keďže Slovensko ešte nikdy nemalo vyrovnaný rozpočet. Bohužiaľ, vyrovnaný rozpočet nedosiahneme ani v najbližších rokoch.
Schválený rozpočet 2022 so schodkom 4,94% je výrazom reality Slovenska. Dosiahol sa všetkými akceptovaný kompromis medzi nekonečnými požiadavkami a konečnými zdrojmi, ministri totiž žiadali o takmer 6,5 miliárd eur viac. Každý je trochu nespokojný, ale všetci rozpočet dokázali podporiť. Ani ja som nemal problém hlasovať ZA.
Stále nie je v koalícii dohoda na dlhovej brzde, budete schopní sa na nej dohodnúť?
Potrebu novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti je potrebné rozdeliť na dve fázy. Jednou sú výdavkové limity, kde je v koalícii zhoda na potrebe urýchleného prijatia. Na prijatí výdavkových limitov stojí jeden z míľnikov plánu obnovy, teda vyplatenie časti financií.
Druhou fázou je komplexná novela, kde je dohoda náročná a nevieme ju nájsť už dlhé mesiace. Zásadnou požiadavkou SaS je prijatie daňovej brzdy. Zjednodušene je to určenie maxima výšky daní a odvodov, ktorú štát nebude môcť prekročiť. Štát tak nebude môcť deficit a štátny dlh sanovať na úkor ľudí a firiem neustálym zvyšovaním daní, ale bude musieť ísť cestou znižovania výdavkov a efektívnejšieho fungovania štátu.
Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu. Nie je to veľa?
Áno, je to veľa. Je to však obraz politickej i ekonomickej reality.
Máte odhad ako dlho budeme splácať súčasný verejný dlh?
Posledných 30 rokov štátny dlh v absolútnom vyjadrení kontinuálne rástol. Takže o splatení nášho dlhu nemôže byť ani reči. Nami vytvorený dlh budú splácať naše deti i vnúčatá. Našou snahou musí byť aspoň zastavenie zadlžovania.
Centrálna banka teraz v revidovanom odhade na rok 2022 ráta so zrýchlením tempa inflácie na 5,7 percenta a s kulmináciou na začiatku roka. "Pocitovo" je však rýchlosť zvyšovania cien v predajniach ešte vyššia. Zažívame najrýchlejší rast cien za posledných 10 rokov. Navyše nás nečaká nič pozitívne, priplatíme si za energie aj potraviny.
Súhlasím s tvrdením, že pocitovo je inflácia ešte vyššia ako oficiálnych aktuálnych medziročných 5,7%. Nezdieľam optimizmus NBS o kulminácii na začiatku roka. Inflácia bude vážnym parametrom celého budúceho roka. Myslím, že ECB by mala nasledovať iné centrálne banky vrátane amerického FEDu a mala by začať vážne bojovať s rastúcou infláciou, vrátane zvýšenia úrokových sadzieb. Všeobecne nás nečaká ľahký rok. Ak sa podarí efektívne čerpať Eurofondy i Plán obnovy mohlo by to ekonomike i ľuďom výrazne pomôcť. V čerpaní však tiež vidím zásadné riziká.
Navyše sa aj roztvárajú nožnice medzi tempom rastu cien a priemerného zárobku, obyvateľstvo teda chudobnie.
Či reálne mzdy v budúcom roku porastú, je veľká otázka. Silná inflácia si odhryzne výraznú časť. Zároveň však nezamestnanosť nie je veľká, takže firmy budú čeliť tlaku na rast miezd ich zamestnancov.
Ešte pred dvoma mesiacmi ste hovorili, že výsledok vládnych snáh bude taký, že ceny energií sa vrátia na úroveň 2020, chceli ste na sploštenie nárastu cien energií dať 400 miliónov. Je evidentné, že sa vám to nepodarilo. Trh privádza do problémov napríklad aj slovenské teplárne za to, že nenakúpili plyn za staré ceny. Aké máte dnes plány na pomoc občanom, okrem návrhu Richarda Sulíka prevziať tieto teplárne za euro.
Problémy cien energií zostanú jedným zo zásadných problémov budúceho roka. Domácnosti sú v relatívne dobrej situácii s plynom i s elektrickou energiou. Energie totiž kupujú za regulované ceny a stanovené ceny pre budúci rok nepredstavujú silné nárasty. Štát si v oblasti regulovaných cien splnil svoju funkciu. Výrazne dramatickejšia situácia v budúcom roku bude všade tam, kde sa energie nakupujú za trhové ceny. Firmy, ale aj štát či samospráva, ktoré nemali dohodnuté budúcoročné ceny energií ešte pred nárastom cien na európskych burzách, budú čeliť výrazným nárastom. Väčšinu avizovaných možností na sploštenie nárastov sa zatiaľ nepodarilo dohodnúť. Delta vlna v posledných dvoch mesiacoch prekrýva všetky ostatné problémy.
Ako sa vám pozdáva daňová revolúcia Igora Matoviča?
Po tlačovkách ministra financií sme si nechali dostatok času na posúdenie jednotlivých návrhov, viackrát sme sa s ministrom stretli. Ku každému návrhu sme pripravili naše stanovisko formou semaforu. Naše stanovisko sme odprezentovali koaličným partnerom a následne sme ho zverejnili. Z 36 bodov reformy súhlasíme (zelená) alebo vieme diskutovať (oranžová) spolu o 23 bodoch. Nesúhlasíme s deviatimi (červená) a zásadne nesúhlasíme (čierna) so štyrmi oblasťami.
Viete si predstaviť, že by SaS podporila zrušenie paušálnych výdavkov živnostníkov?
SaS má k daňovej reforme 4 čierne, teda „no go“ pripomienky. Jednou z nich je, že nepodporíme zmeny v oblasti SZČO, ktoré by znamenali zvýšenie daní a odvodov. Po dvoch rokoch covid krízy, kde najviac trpia hlavne SZČO a po tom, čo štát vynakladá značné financie na ich záchranu a podporu, nedáva žiadny zmysel zvyšovať im daňovo-odvodové zaťaženie.
Budete sa pri jej podpore rozhodovať ako politik alebo ako ekonóm?
V utorok sme predstavili náš jasný postoj a jasne sme ku každému bodu reformy vyjadrili naše odborné stanovisko formou semaforu. Môj postoj k reforme je ekonomický s rešpektovaním politickej reality.
Aký rozpočet by ste chceli pre rok 2023?
Ideálny by bol rozpočet s deficitom výrazne pod 3% HDP. S vyššími príjmami, ktoré by súviseli s lepším výkonom ekonomiky, s efektívnejším výberom existujúcich daní, s príjmami z potlačených daňových podvodov a tiež v súvislosti so zákonmi zvyšujúcimi konkurencieschopnosť ekonomiky. Na strane výdavkov by som rád videl úspory súvisiace s efektívnejšie fungujúcim štátom a menšou byrokraciou.