Viac ako polovica nezaočkovaných Slovákov nemá protilátky, medzi regiónmi sú rozdiely
Viac ako polovica nezaočkovaných ľudí na Slovensku nemá žiadne protilátky proti ochoreniu Covid-19. Medzi regiónmi sú zároveň veľké rozdiely. Ukázala to nová štúdia, ktorú iniciovalo Ministerstvo zdravotníctva SR.
Sporný prospech
Štúdiu realizovali vo viacerých lokalitách Slovenska takmer so 4000 účastníkmi. Zároveň pri polovici ľudí, ktorá protilátky mala, boli iba nízkej hodnoty. Informovala o tom epidemiologička Alexandra Bražinová spolu s predstaviteľmi inštitúcií, ktorí sa na štúdii podieľali.
Bražinová upozornila, že ani prítomnosť protilátok neznamená automaticky ochranu voči koronavírusu. Matematik Richard Kollár doplnil, že voči omikronu tieto protilátky neobstoja.
"Úroveň protilátok sa pohybovala okolo 50 percent v čase, keď jednotlivé okresy prechádzali vrcholom svojej delta vlny. To znamená, že tá vlna dosiahla len asi polovičnú časť populácie, ktorá nebola zaočkovaná," vysvetlil Kollár. Upozornil však, že pokles protilátok nastáva pomerne rýchlo a nízke hladiny protilátok pri variante omikron nemusia stačiť.
Krčméry, Smatana a Kulkovský radia, ako prežiť Vianoce bez rizika. Začiatok roka nevidia ružovo
Zber vzoriek uskutočnili vedci v novembri a decembri v mestách Bratislava, Košice a v okresoch Čadca, Považská Bystrica, Komárno, Kežmarok a Lučenec v populácii od 12 rokov. Účasť bola dobrovoľná. Protilátky sa vyhodnocovali z kvapiek krvi. Ľudia s hodnotou nad 1,1 majú pozitívnu prítomnosť protilátok, nad 3,5 ide o vysokú hodnotu. Zbierali sa aj údaje o prekonaní ochorenia Covid-19.
Hodnota protilátok
Strednú alebo vysokú hodnotu protilátok mali podľa riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz Mateja Mišíka najmä ľudia (44 percent), ktorí prekonali ochorenie Covid-19 so symptomatickým priebehom. "Je veľké množstvo ľudí, ktorí nemajú ochranu pred covidom ani v podobe vakcíny, ani v podobe prekonania ochorenia," zhodnotil. Pri bezpríznakových pacientoch tretina nemala žiadne protilátky.
Vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Kopáček zároveň upozornil, že ani prítomnosť protilátok neznamená ochranu proti ochoreniu. "Protilátky sú len jedna časť imunity. V čase nám klesajú," uviedol.
Monoklonálne protilátky sa u pacientov s covidom používajú čoraz častejšie. Ako liečba prebieha?
Bražinová vníma individuálny prínos štúdie, keďže jednotlivci získali údaje o svojej hodnote protilátok. Zároveň na populačnej úrovni sa podarilo zmapovať prítomnosť protilátok v danej lokalite. Kopáček víta aj spojenie inštitúcií a vytvorenie logistiky celého procesu.
Štúdia sa uskutočnila v gescii Ministerstva zdravotníctva SR, vzorky zbierala Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, diagnostikovalo ich Biomedicínske centrum SAV, dátovú analýzu mala na starosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK a Inštitút zdravotných analýz.
Celú tlačovú besedu si môžete pozrieť tu: