ROZHOVOR: Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca, hovorí o možnosti predčasných volieb Bihariová
Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca, tak sa k možným predčasným voľbám stavia predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Prečo? A nebojí sa ambícií Michala Trubana opäť zastávať predsednícky post v PS-ku?
Začnime tak, ako sa patrí ku koncu roka. Ako vnímate rok 2021? Osobne, ale hlavne politicky, stranícky.
Rok 2021 bol mimoriadne náročný najmä kvôli tomu, že sme počas neho čelili dvom silným vlnám pandémie. Tie potom prirodzene ovplyvnili aj osobný, aj politický, aj stranícky život. Bez ohľadu na politické tričká treba objektívne uznať, že akákoľvek vláda na svete to má v tomto období mimoriadne náročné a vyžaduje si mnoho úsilia navyše sa s ním vysporiadať. Podobne náročné to má aj mimoparlamentné hnutie, ako sme my, pretože väčšinu verejného diskurzu tvoria témy súvisiace s pandémiou a všetky naše kľúčové témy idú do úzadia, či sa nám to páči alebo nie. Rovnako tak je náročné viesť hnutie, ktoré bolo od svojho vzniku postavené zdola, pretože stretávanie sa s našimi členmi a členkami je veľmi obmedzené. Takže pevne verím, že na tento rok budeme spomínať ako na ten, v ktorom sa začalo masívne očkovať a bol postupným prechodom k návratu k normálnemu životu.
Vo funkcii ste rok a pol, čo sa vám doteraz podarilo zmeniť? S čím ste spokojná?
Naše hnutie je mimoriadne živý organizmus a zmeny sa dejú prakticky neustále. Som spokojná s tým, že sme naďalej mimoriadne jednotní a nestrácame energiu vzájomnými súbojmi a hádkami medzi sebou, ako to môžeme pozorovať v iných stranách. Ja som už tretia predsedníčka, dokonca už najdlhšie slúžiaca a obaja bývalí predsedovia sú moji podpredsedovia. Prvý z nich, Ivo Štefunko, si zobral pod palec komunálne voľby a druhý podpredseda, Michal Truban, zase kompletný odškodňovací zákon, ktorý by sme akútne potrebovali prijať.
A naopak?
Nespokojná som s tým, že som sa nemohla stretávať s našimi členmi a členkami častejšie a utužovať tak naše vzťahy.
Zrejme nie som prvý, kto sa vás spýta, ako môže strana, označujúca sa za liberálnu, v ktorej DNA by tým pádom mala byť sloboda rozhodovania, môže žiadať a podporovať povinné očkovanie, a to dokonca nad rámec úvah koalície, ktorá zvažuje skupinu 60+, vy ste za to pri celej dospelej populácii. Ako sa to dá vnímať?
V tomto prípade určite neplatí "moje telo, moje zdravie, moje rozhodnutie". Každý príčetný človek vie, že toto platí len dovtedy, kým moje ochorenie neohrozuje zdravie iných alebo ja sám ako osoba nezvyšujem riziko prenosu nákazy. Keď máte migrénu alebo zubný kaz, fakt to nikoho - ani štát, ani spoločnosť nezaujíma. A je nám úplne jedno, ak odmietnete liečbu a lekárom odporučený postup. Ak však v populácii prebieha nebezpečná infekčná choroba, ak ste osobou so zvýšeným rizikom nákazy pre neočkovanosť, tak pravidlá typu "vaše zdravie, vaše rozhodnutie" neplatia a nastupuje zodpovednosť štátu za verejné zdravie. To je predsa právo nás všetkých a štát tu preberá rolu jeho ochrancu a garanta.
Pri interrupčných návrhoch hovoríte o práve ženy rozhodovať za seba, za svoje telo sama. Prečo by nezaočkovaní nemohli o sebe rozhodovať sami? Nemajú toto isté právo?
Pri povinnom očkovaní sa napĺňa zmysel a podstata spoločenskej zmluvy, ktorú sme ako občania uzatvorili so štátom: ako jednotlivci sa vzdávame časti svojich individuálnych práv a slobôd výmenou za to, že štát poskytne všetkým práva a slobody, ktoré si nevieme zabezpečiť vo vlastnej réžii a bude chrániť hodnoty, z ktorých prosperujeme všetci. Ich zabezpečenie je teda vo verejnom záujme. Takýmto spoločným právom a hodnotou je verejné zdravie. Ako som vyslovila pri predošlej odpovedi, štát v duchu tejto zmluvy obmedzí časť osobných slobôd, aby garantoval zdravie nás všetkých, a to v súlade s najnovšími verifikovateľnými poznatkami odbornej obce. Obmedzujúci zásah má legitimitu vo vedeckom poznaní, nie morálke.
Pri obmedzenom prístupe k výkonu interrupcií je, prosím vás, aká spoločenská hodnota, ktorú chce štát chrániť na prospech všetkých? Žiadna. Je to len ničím neodôvodnený zásah do osobnej slobody žien, ktorý je presadzovaný v mene individuálnej predstavy o morálke a o tom, čo je blaho ženy a rodiny. Lenže morálka a predstavy o koncepte blaha a dobra patria do réžie rozhodovania jednotlivcami, neprináležia rozhodovať štátu. V liberálnej demokracii a sekulárnom štáte, ktorým sme, nesmie byť štátna moc v pozícii, v ktorej pretláča konkrétnu ideologickú, morálnu a tobôž teologickú doktrínu.
SaS, respektíve jej predseda, za povinné očkovanie nie je. Nebojíte sa, že liberálny volič váš postoj jednoducho neprijme?
Liberálny volič určite pochopí rozdiel medzi slobodou, ktorá sa týka jednotlivca a "slobodou", ktorá zabíja iných ľudí.
Táto téma rozdeľuje kolektívy, robí problémy v práci, vo vzťahoch, nepočul som veľa politikov ju upokojovať, skôr pod ňu prikladajú ďalšie polienka. Prečo sme dopustili takto silne rozdelenú spoločnosť, hoci jej delenie sa datuje už do deväťdesiatych rokov?
Za túto polarizáciu nesú zodpovednosť ako koaličné, aj opozičné strany. Tí prví sú zodpovední za absolútne nezvládnutie pandémie, tí druhí za spochybňovanie a burcovanie proti očkovaniu. Je naozaj smutné, že ani v takejto téme sme nedokázali nájsť akýsi celospoločenský konsenzus a popasovať sa s pandémiou ako jeden tím. Celkovo však k polarizácii prispieva aj to, ako veľmi je u nás v úzadí téma kognitívnej bezpečnosti – nemáme inštitúcie ani obsahovú výbavu vo vzdelávacích procesoch, ktoré by nás robili odolnejšími voči manipuláciám a dezinformačnej mašinérii.
Váš program alebo verejné výstupy sa môžu zdať byť vo viacerých smeroch radikálne alebo jednoznačné. Spomeňme postoj k interrupčným návrhom, kde ste spravili 72-hodinový protest pred parlamentom, alebo správu SIS za rok 2020, kde ste zaujali tým, že ste slová o ľavicovom extrémizme stiahli na seba, alebo nedávno pri podpore menších trestov za držanie marihuany. Je to komunikačným cieľom PS byť jasne čitateľný?
Nie je to komunikačný cieľ, je to obhajovanie našich hodnôt. Na rozdiel od iných strán sme jasne hodnotovo čitateľná strana, a keď niekto na tieto hodnoty siaha, zastaneme sa ich adekvátne hlasno. Napríklad, ak by aj SIS vo svojej správe nemala na mysli Progresívne Slovensko, tak označiť tému ochrany životného prostredia, resp. klímy, či podporu rodovej rovnosti za extrémistické, je pre nás absolútne neprijateľné.
Sami ste sa k užívaniu marihuany v študentských časoch priznali. Zrejme ste sa aj stretli s konzumentni, ktorí sú na nej závislí, myslím si, že v Bratislave takého stretnúť nie je problém. Ste aj za jej úplnú legalizáciu?
Skutočná, právne sprístupnená možnosť jej legálnej kúpy, zdaňovania a chráneného prístupu k nej, čo je podstata legalizácie, je v podmienkach EÚ právne nemožná.
Vyjadrili ste sa, že "hulili" aj mnohí politici. Viete o niektorých konkrétnych?
Dobrý pokus, ale je vám určite jasné, že vám na túto otázku neodpoviem. Bola by som ale rada, keby takýto "coming-out" urobilo čo najviac známych ľudí, aby už táto téma nebola tabu a mohli sme sa posunúť v jej právnej akceptácii.
Hoci v poslednom prieskume za november vaše preferencie mierne oproti októbru oslabili, stále sa bezpečne pohybujete nad päť percentnou hranicou. No mali ste už aj (na jar) vyše deväť percent. Vnímate dnešné preferencie z tohto pohľadu ako úspech? Alebo?
Budem k vám úplne úprimná: keď som preberala PS v júni 2020 s preferenciami okolo 5%, očakávala som, že na nejaký čas spadneme pod hranicu zvoliteľnosti a až postupne sa tvrdou prácou cez ňu prehupneme. Preferencie na úrovni okolo 8 percent považujem za veľmi dobré, aj keď by samozrejme niekto mohol povedať, že by sme mali mať oveľa viac, možno aj 15%.
Sme však mimoparlamentné hnutie s obmedzeným rozpočtom a hlavne s veľmi obmedzeným prístupom do televíznych diskusií, sme na najbližšie 4 roky odsúdení stáť mimo ihriska, a tým strácame rovnakú šancu presadzovať naše návrhy a ukázať svoju kompetentnosť. Pri takýchto podmienkach nie je výsledok aktuálnych preferencií vôbec zlý, zvlášť ak vezmem na zreteľ aj to, že ako progresívne hnutie povzbudzujeme spoločnosť k odvážnym víziám a riešeniam a neutiekame sa k skratkovitosti a populizmu. Preto sme veľmi vďační aj za podporu, akú máme.
Čo hovoríte s miernym časovým odstupom na návrh daňovo odvodovej reformy ministra financií?
V prvom rade treba povedať, že z bombastických tlačoviek Igora Matoviča sme už všetci unavení a aj táto jeho "revolúcia" bola zatiaľ prezentovaná iba na tlačových konferenciách, pričom k tomu nie je dohľadateľný žiadny detailnejší materiál. Preto je aj zbytočné komentovať niečo, čo mu časom tiež "odpadne od chuti" a vrhne na nás ďalší z jeho megalomanských nápadov.
A má podľa vás vôbec šancu na úspech?
Pri jeho vzťahoch s Richardom Sulíkom a rýchlosti exspirácie jeho nápadov tomu veľké šance nedávam.
Ak by ju táto koalícia prijala a vy by ste sa v ďalšom volebnom období dostali do vlády, boli by ste za jej korekcie?
Na to veľmi rada odpoviem, keď to bude aktuálne. Dnes sa ťažko uvažuje o možných korekciách niečoho, čo nemá ani len koalične setnuté kontúry, tobôž zaistenú realizovateľnosť.
Do PS vstúpilo viacero členov strany Spolu. Neriskujete, že prídete práve o svoju jasnú definíciu, o ktorej sme hovorili?
Do PS práveže vstúpili zo strany Spolu tí ľudia, ktorí nám boli hodnotovo vždy najbližšie a veľmi sa z toho teším. Či už europoslanec Michal Wiezik, environmentalistka Tamara Stohlová, expert na dopravu Martin Pekár a aj všetci ďalší sú ľudia, ktorí zdieľajú naše hodnoty a budú naopak posilnením identity nášho hnutia.
Nedávno sa podpredseda a váš predchodca vo funkcii Michal Truban vyjadril v tom zmysle, že zvažuje svoju kandidatúru na najvyšší stranícky post. Ako to vnímate? Nezaskočilo vás to?
Ak si dobre spomínam, on kandidatúru iba nevylúčil, ale aj keby sa rozhodol kandidovať, nevidím v tom žiaden problém. V júni 2020 prebehla medzi nami korektná vnútrostranícka súťaž a verím, že rovnako prebehne aj nasledujúci snem.
Vyjadril sa aj o Michalovi Šimečkovi slovami: áno, on by na to mal. To sa dá medzi riadkami tiež čítať rôzne. Nebojíte sa, že tým zneistíte svojho voliča? Predsa len, ešte ho nemáte vzhľadom na krátku históriu tak stabilného ako iné strany.
Nemyslím si, že prípadná vnútrostranícka súťaž vízií by mala zneistiť nášho voliča. Naopak, môže to naše hnutie posilniť a pomôcť ukázať ľuďom, že politika nemusí byť len o neustálych hádkach a boji o moc, funkcie a stoličky, ako to vidíme v iných politických stranách.
Nie je to jeho celé vystúpenie vyjadrením nespokojnosti s tým, ako stranu formujete vy? Hoci formálne vás diplomaticky chválil.
Ja som to tak nevnímala a ani nemám dôvod vnímať. Oboch našich podpredsedov, Iva Štefunka aj Michala Trubana, ktorí boli moji predchodcovia na poste predsedov, ctí to, že nezasahujú do spôsobu, akým vediem stranu. Zároveň sú vždy prístupní poskytnúť mi radu či názor, ak o to požiadam.
Denník, ktorému poskytol rozhovor, skonštatoval, že do volieb ešte môže byť PS iné, ako ho dnes prezentujete vy.. Vnímate dve PS alebo nejakú frakciu v strane?
PS je od doby svojho vzniku vnútorne diverzifikované hnutie, v ktorom existuje prirodzená pluralita postojov k parciálnym témam. Ak však nastane nutnosť zrovnať sa do šíku, vtedy strana preukazuje svoju životaschopnosť práve tým, že sa dokáže zjednotiť pod jednotným velením a ťahať za jeden povraz..
Jednou z tém, na ktorých by ste sa mali rozchádzať, je aj vnímanie referenda k predčasným voľbám. Nie ste ako liberálka sklamaná, že vôľa ľudu, a teraz hovoríme o expresne vyzbieraných 600-tisíc podpisoch, čo nie je žiadna sranda, nebola vypočutá?
Iste, ľudsky ma mrzí, že nemáme vytvorené mechanizmy na to, aby sa tak početne vyjadrená vôľa ľudu pretavila do konkrétnych povinností tých, voči ktorým smeruje. Na druhej strane ako právnička, ktorá si nadovšetko ctí zásady právneho štátu, plne rešpektujem stanovisko Ústavného súdu a postavím sa vždy len za také procesy a mechanizmy, ktoré majú oporu v platnom práve.
Pre PS by bolo lepšie alebo horšie, keby na budúci rok predsa len k predčasným voľbám došlo?
Za seba poviem, že radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca. Inými slovami, pôsobenie tejto vlády je natoľko katastrofálne, že ak by došlo k predčasným voľbám, bola by to asi úľava pre celé Slovensko.
Neberte to v zlom, ale keď som sa pripravoval na rozhovor, a keď som si vyhľadával vaše vyjadrenia, prišlo mi to tak, že sa vyjadrujete len k všeobecnému dianiu, k udalostiam, ktoré prinesie život, ale nevnímam, a opravte ma, prosím, ak sa mýlim, vaše sólo kaprové témy. Prečo nevyužívate čas a priestor na efektívnu a zrozumiteľnú vlastnú opozičnú politiku?
Súvisí to s tým, o čom som hovorila v prvej odpovedi. Počas pandémie sú všetky témy, ktoré sa jej nevenujú, vytlačené akoby na okraj. A keď aj prídeme s nejakou vlastnou témou, ako bola napríklad dekriminalizácia, pomoc obetiam sexuálneho násilia, klimatická spravodlivosť alebo viaceré návrhy z oblasti rodinných politík, ktoré sme ponúkli v legislatívnom procese prostredníctvom nášho poslanca Tomáša Valáška, mnoho ľudí nám hovorí, že prečo sa v čase zúriacej pandémie zaoberáme práve takýmito témami.
Veľmi sa ale teším, keď už pandémia pominie alebo minimálne zoslabne natoľko, že prestane diktovať témy politického a mediálneho diskurzu, a my sa budeme môcť naplno venovať témam, ktoré sú pre Progresívne Slovensko typické - či už liberálne, zelené, alebo sociálne