Vydavateľ Bagala: Na človeku sa dá takmer hneď spoznať, či knihu držal naposledy pred maturitou
Koloman Kertész Bagala je vydavateľ, pre ktorého je práca poslaním. Je pevným pilierom slovenskej literárnej scény a súťaž Poviedka, ktorú pred rokmi založil, by sa dala nazvať vstupnou bránou do literatúry. Vydavateľstvo, ktoré nesie jeho meno, má už 30 rokov. Rozprávali sme sa aj o tom, ako sa za ten čas zmenilo písanie a knihy.
Pred rokom ste mali pred Vianocami krízu, keď sa vám z obchodov vracali knižky, ktoré vraj boli nepredajné a zavadzali. Na sociálnej sieti ste písali, ako vás potom zachránil facebookový status a takmer ste nestíhali rozposielať objednávky. Čo sa odvtedy zmenilo?
Bol som v hlbokej depresii a rozhodnutý skončiť nadobro, napísal som o tom trojriadkový status na facebook a... stal sa zázrak! Spontánne zareagovali stovky ľudí. Čitatelia, ktorí ma 30 rokov poznajú, vedia že nie som žiadny špekulant, čo sa chce len rýchlo nabaliť, ale robotník literatúry, ktorý všetky príjmy otrieska zase len do nových kníh slovenských autorov a autoriek. Začali si na mojich internetových stránkach objednávať knihy a za dva týždne som predal toľko, čo za celý predchádzajúci rok. Z predvianočných tržieb som vrátil dlhy a mohol som postaviť svoje vydavateľstvo znovu na nohy, vrátiť sa k vydávaniu slovenskej literatúry.
Kvôli solidarite čitateľov mám po roku v ponuke opäť nové knihy kmeňových autorov vydavateľstva: Stanislava Rakúsa, Mareka Vadasa, Ballu, ale aj debut Nicol Hochholczerovej a každoročný zborník literárnej súťaže Poviedka 2021. Navyše, mohol som si dovoliť vytlačiť aj 6 reedícií na oslavu okrúhleho výročia založenia vydavateľstva - dal som projektu názov ExEdícia ako pripomienku mojich starých edičných plánov a rojčení - vyšli naozaj exkluzívne a hrubé publikácie skvelých spisovateľov Máriusa Kopcsaya, Tomáša Horvátha, Ballu, Pavla Rankova, Karola D. Horvátha a Viliama Klimáčka.
Podľa čoho vyberáte texty, ktoré vydáte? Čo musí mať dobrý autor, resp. text dobrého autora?
Čítanie považujem za jednu z najdôležitejších činností v živote, a to nielen v týchto smutných časoch lockdownu. Dá sa takmer okamžite poznať na človeku, či knihu držal v rukách naposledy pred maturitou, a to podľa schopnosti vyjadriť sa – podľa objemu slovnej zásoby aj spôsobu radenia slov vo vetách. Mňa ako vydavateľa odjakživa zaujímali sčítaní autori a autorky, ktorí nekopírujú dávno rozpracované témy a štýly, ale sa snažia o umelecky inivátorský opisu a objavujú originálne témy a precízne pracujú s jazykom.
Ako sa za tých 30 rokov zmenili spisovatelia a ich knihy? Mení sa štýl či témy?
Spôsob rozvíjania príbehov sa časom prispôsobil súčasnému vnímaniu, keď už nutne nepotrebujeme lineárne rozprávanie alebo zdĺhavé opisy prostredia. Sme vizuálna civilizácia, trávime stovky hodín pred obrazovkami a zdá sa nám, že sme videli už všetko. Spisovatelia preto intuitívne dbajú na literárny aspekt a zapojenie čitateľov do procesu. To sú tvorcovia, ktorí ma fascinujú, posúvajú hranice umenia.
Keby ste mali vybrať pár najdôležitejších kníh, ktoré ste vydali, ktoré by to boli?
Zopár dnes pozoruhodných autorov začínalo lacnými 200-300 kusovými knihami. Dôležité však bolo, že som ich vydal vtedy, keď boli napísané a autorov to povzbudilo k ďalšej tvorbe. Ťažko povedať, či by sa vôbec stali spisovateľmi Tomáš Horváth, Marek Vadas, Pavol Rankov, Márius Kopcsay, Michal Hvorecký, Monika Kompaníková, Daniela Kapitáňová, Agda Bavi Pain a ďalšî, ktorí majú už teraz na konte množstvá titulov i prekladov svojich diel. A to spomínam zatiaľ len autorov zo začiatku mojej vydavateľskej činnosti.
Stalo sa niekedy, že ste boli z knižky nadšený, ale u čitateľov neuspela? Alebo naopak, vydali ste knihu, od ktorej ste mali slabé očakávania a pozitívne prekvapila?
Nemám to spočítané presne, ale debutovala u mňa asi stovka začínajúcich autoriek a autorov. Niektorí v písaní pokračovali, iní zostali vo fachu, ale píšu iné než umelecké texty, prípadne sa uplatnili ako scenáristi a dramatici. Ja vydávam iba rukopisy, ktoré sa mi páčia. To preto má vydavateľstvo moje meno, lebo edičný plán nie je rozhodnutím iných ľudí než mňa. Mojou smrťou zaniknú všetky aktivity a jediné, čo zostane budú tituly, ktoré som, či v dobrých alebo nepriaznivých časoch vydal.
Aj keď mám za sebou viacero bankrotov, vždy som sa po čase k tejto práci vrátil - a nie tak, že som vydal zopár dobre predajných sprostostí, ale pokračoval tam, kde som bol nútený prestať. Hovorím o tomto zato tak obšírne, aby som vysvetlil, že ja nemám žiadne očakávania úspechu ako iní podnikatelia s knihami, ku každému rukopisu pristupujem individuálne a pokladám za čin nie prekročenie break pointu, ale to, že som knihu vydal.
S autormi často pracujete aj na redakcii knižiek. Koľko vám z vydavateľskej práce zaberie práca na rukopisoch?
Nerozmýšľam nad iným, než literatúrou. Táto práca sa nedá robiť inak. Jasné, mám rodinný život, dlhoročné priateľstvá aj s ľuďmi mimo umeleckých kruhov, a raz za čas sa snažím aj oddychovať, ale po toľkých rokoch práce, ponorený do myšlienok o podstate literatúry, dôležitosti jazyka a zmysle umeleckej tvorby mi v niektorých vrstvách nepretržite prebiehajú myšlienky o tom a všetko – vonkajšie vplyvy, príhody, čítanie iných kníh alebo sledovanie divadelného či filmového predstavenia – môže byť impulzom, podnetom k novým otázkam, alebo katalyzátorom k doriešeniu starých tém.
Pri čítaní rukopisu sa riadim výhradne svojou intuíciou, talentom pocítiť talent iného, a pôžitkom, ktorý mi text poskytuje. Keď sa rozhodnem prijať ho do edičného plánu, prísne analyzujem svoje myšlienky pri čítaní diela, preciťujem autorský zámer a keď ma ako čitateľa niečo vyruší, rozčúli, zdržuje, poznačím to.
Niekedy čítam povedzme krátku poviedku aj hodinu, vraciam sa, skúmam logiku vývoja aj presnosť jazyka, proste neodložím dielo, kým nemám istotu že som k nemu podal adekvátne poznámky. Pri dielach renomovaných autorov čítam tak isto pomaly, ale tu sa naopak učím, teším a skúmam, prečo text považujem za dokonalý. Literatúra je proste môj svet.