Všetko odštartoval zimný slnovrat. Viete, aký je pôvod vianočného stromčeka?
Dávno pred príchodom kresťanstva mali rastliny a stromy, ktoré zostali zelené po celý rok, pre ľudí v zime zvláštny význam. Tak ako si dnes ľudia zdobia svoje domovy počas sviatkov borovicami, smrekmi a jedľami, starodávne národy si ich vešali na dvere či okná. V mnohých krajinách sa verilo, že tieto ihličnany odpudzujú čarodejnice, duchov a choroby.
Na severnej pologuli pripadá najkratší deň a najdlhšia noc v roku na 21. alebo 22. december a nazýva sa zimný slnovrat. Mnoho starovekých ľudí verilo, že Slnko je boh, a že zima prichádza každý rok kvôli tomu, že boh Slnka ochorel a zoslabol. Oslavovali slnovrat, pretože to znamenalo, že boh Slnka sa konečne začína uzdravovať. Borovicové, neopadavé konáre im pripomínali všetky zelené rastliny, ktoré znovu vyrastú, keď bude boh Slnka silný a leto sa vráti, píše portál History.
Slnovrat sa uctieval v rôznych kultúrach odlišne
Starovekí Egypťania uctievali boha nazývaného Ra, ktorý mal hlavu jastraba a ktorý nosil Slnko vo svojej korune. Na slnovrat, keď sa Ra začal z choroby zotavovať, Egypťania naplnili svoje domovy zelenými palmami, ktoré pre nich symbolizovali víťazstvo života nad smrťou.
Starí Rimania slávili slnovrat sviatkom nazývaným Saturnálie, ktorý bol venovaný na počesť boha Saturna, tzv. boha poľnohospodárstva. Rimania vedeli, že slnovrat znamená, že farmy a sady budú čoskoro zelené a úrodné. Pri tejto príležitosti svoje domy a chrámy taktiež vyzdobili borovicovými konármi.
V severnej Európe tajomní Druidi, kňazi starých Keltov, tiež zdobili svoje chrámy týmito vetvami. Bol to pre nich symbol večného svetla. Divokí Vikingovia v Škandinávii si mysleli, že neopadavé stromy sú špeciálnou rastlinou boha slnka Baldera.
Tradícia zdobenia vianočného stromčeka
Začiatok tradície zdobenia vianočného stromčeka, ako ho dnes poznáme, sa pripisuje Nemecku. Všetko začalo v 16. storočí, keď si oddaní kresťania priniesli ozdobené stromčeky do svojich domovov. Tí, ktorí stromčeky nemali, si stavanie vianočného stromčeka vyriešili po svojom. Namiesto stromčeka si urobili pyramídu z drevených dosiek a tú následne ozdobili ihličnatými konármi, prípadne sviečkami, ak bolo dreva málo.
Legenda hovorí, že prvým, kto pridal na stromček zapálené sviečky, bol protestantský reformátor zo 16. storočia Martin Luther. Všetko sa to udialo vtedy, keď jedného zimného večera kráčal smerom k svojmu domu a skladal kázeň. Počas cesty domov bol ohromený leskom hviezd, ktorý sa trblietal medzi konármi borovíc. Tento pohľad ho tak fascinoval, že sa rozhodol spraviť niečo podobné aj doma. Do hlavnej miestnosti v dome preto postavil strom, na ktorého konáre pripevnil sviečky. Hovorí sa, že tradícia osvetlenia vianočného stromčeka vznikla práve tu.
Ako to bolo so zdobením neskôr?
Spočiatku sa stromčeky zdobili skromne, predovšetkým tým, čo ľudia dopestovali v záhradke. Dávali sa na ne perníky, domáce pečivo, sušené ovocie alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali aj háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky. Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka sa objavilo v roku 1882 v USA a po počiatočnej nedôvere si získalo veľkú obľubu.
Iba dva dni pred Štedrým dňom 22. decembra 1882 ho predviedol vynálezca Thomas Alva Edison v Menlo Parku. Autorom reťazí svetielok bol jeho priateľ a spolupracovník Edward H. Johnson. V roku 1889 si Francúz Pierre Dupont dal patentovať najobľúbenejšiu ozdobu vianočného stromčeka - fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr sa vyrábali jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj farebných, prizdobovaných najrôznejšími ornamentmi alebo kresbami.
Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy. Dnes na stromčekoch nájdeme aj salónky a čokoládové figúrky. Vianočný stromček si však prešiel dlhou históriou, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc.