Dievča si chcelo dolámať prsty, aby ju nechali v Európe. Rodina s azylom neuspela už dvakrát
Brija Alíová bola tak úspešná v akčnej hre PlayerUnknown's Battlegrounds, že mohla predať svoje nazhromaždené virtuálne zbrane za 8000 dolárov. Použila ich na to, aby pomohla svojej rodine dostať sa z Iraku do Európy. V ich prípade išlo už o druhý pokus a aj ten sa skončil zle - návratom z Poľska späť do Iraku.
O osude Brijinej rodiny napísal denník The New York Times. Obyvatelia irackého poloautonómneho Kurdistanu utekajú pre nedostatok práce, všadeprítomnú korupciu a tiež ochotu Bieloruska povoliť im prekročiť jeho hranice. Brijina rodina sa odtiaľ chcela dostať do Poľska a ďalej do Nemecka za príbuznými. Nádeje sa skončili pred tromi týždňami, kedy musela 21-ročná Alíová s matkou a bratmi nastúpiť do lietadla, a s ďalšími Iračanmi boli dopravení do Iraku.
Dorozumie sa štyrmi jazykmi
"Chcela som si polámať prsty a dúfala, že ma pre to hospitalizujú a umožnia nám zostať. Povedala som bratovi, že zavriem oči a on mi ich prerazí," hovorí Brija. Devätnásťročný Abdurrahmán Alí ani ona sa k tomu ale nakoniec neodhodlali zo strachu, že ich oddelia od matky a mladšieho 11-ročného brata. Ich matka Jadgar Husajnová dúfala, že sa s deťmi pripojí k príbuzným, ktorí sa v minulých rokoch usadili v Nemecku.
Nebojme sa pomáhať. Moslimka vo svojej reštaurácii varí migrantom, ktorí uviazli v lese
Kurdovia sú roztrúsení v piatich krajinách Blízkeho východu a v Turecku, a sú zvyknutí cítiť sa ako cudzinci. Alíovci, ktorí skončili bez peňazí, majú tento pocit aj doma v Irbíle. Rodina sa necíti dobre v konzervatívnej spoločnosti a myslí si, že by žila slobodnejšie v Nemecku.
Brija hovorí anglicky a perzsky, ovláda kurdčinu aj arabčinu. Bratia sa naučili anglicky z videohier a z Youtube. Ich matka sa musela vydať v 13 rokoch a chce, aby dcéra žila inak. Keď sa prvýkrát vydávala, bola tak nepripravená, že si do nového domova priniesla futbalovú loptu. O päť rokov neskôr mala dve deti a tretie na ceste. Ovdovela, keď jej muža zabila mína. Vydala sa znovu a mala ďalšie tri deti, Briju, Abdurrahmána a Burína. Manžel si však vzal druhú ženu, čo je v Iraku možné, ale jej o tom nič nepovedal. Manželstvo rozviedli. Plače, iba keď deti odídu. Brija študuje techniku, Burín chodí do šiestej triedy a Abdurrahmán chce tiež študovať.
V Nemecku spali na holej dlážke
Prvýkrát sa na útek pripravili v roku 2015. Husajnová predala dom, aby zaplatila prevádzačom, ktorí ich pašovali cez hranice. V Nemecku prežila rodina päť mesiacov v záchytnom stredisku a čakala na výsledok azylového konania. Lenže medzitým v Iraku ochorel Husajnovej otec, mladšiemu synovi sa cnelo. Mala nádej, že sa k nej bývalý manžel vráti, tak požiadala Nemecko, aby ich poslalo domov. "Brija mi povedala, že som im zničila život a má pravdu. Snažím sa tomu vyhýbať, ale je to tak," uviedla žena.
V Irbíle si museli prenajať byť, kde bola len veľká pohovka a tenký koberec. Stále však väčšie pohodlie, ako mali v Nemecku, kde spali na holej podlahe bez vankúšov. Brija tam ale bola šťastná. "Predstavovala som si budúcnosť, keď odídeme z tábora, budeme slobodní, budeme študovať, spriatelíme sa s ľuďmi," povedala. V konzervatívnom Irbíle sa nemôže zoznamovať s mladými mužmi ani zájsť do kaviarne zafajčiť si vodnú fajku. Pani Husajnová hovorí, že sa na ňu ako na slobodnú matku ľudia pozerajú podozrievavo. Majiteľ bytu sa vždy pýta, kam ide.
Otec ju chce vydať za bohatého muža
Jedným z dôvodov druhého úteku bolo i to, že sa Brijin otec snažil prinútiť ju k zväzku s dobre situovaným študentom. Aby toho dosiahol, prestal jej platiť za štúdium. Keď sa rodina vydala do Istanbulu, boli šťastní. V Bielorusku mrzli v lese a Husajnová si v jednej chvíli myslela, že mladší syn zomrel na podchladenie. Dni chodili bahnom a potokmi odpadovej vody.
Keď sa dostali do Poľska, bieloruská polícia zatvorila hranicu. Prevádzač spanikáril a uháňal cestami v snahe vyhnúť sa hliadkam. Boli zatknutí. Husajnová skolabovala a bola päť dní v nemocnici. Oddýchla si, keď jej povedali, že rodina bude môcť zostať v Poľsku do januára, kým sa ich prípad vyrieši. O desať dní však museli rovnako ako ostatní Iračania v ich skupine podpísať deportačné dokumenty, ktorým nerozumeli. Podľa New York Times, jeden z nich ich zaväzoval, že nebudú žiadať o právnika. Keď Husajnová váhala, položil jej policajt svoju ruku na jej, a donútil ju k podpisu.
Zo šoku, že sú späť v Irbíle, sa dosiaľ nespamätali. Brija sa bojí, že ju vyhodia zo školy, keď teraz nikto za jej štúdium neplatí. Husajnová a jej dve staršie deti však napriek všetkému tvrdia, že ak to bude možné, pokúsia sa dostať do Európy znovu. Nemá srdce povedať Burínovi, že všetko, čo si našetril, je preč. "Včera sa ma spýtal, či bude môcť ísť do USA, keď sa dostaneme do Nemecka. Nevie, že prevádzači dostali všetky naše peniaze," hovorí Husajnová.