Poľsko chce postaviť múr na hranici s Bieloruskom. Zvieratá by však obmedzil viac ako ľudí, varujú odborníci
Nový múr by rozdelil rozľahlý a starobylý Bielovežský prales, ktorý je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Žije v ňom viac ako 12-tisíc živočíšnych druhov a stavba by výrazne obmedzila ich pohyb a ohrozila miestny ekosystém, varujú biológovia.
Poľsko plánuje postaviť 5,5 metrový pevný múr s ostnatým drôtom navrchu, pozdĺž svojej hranice s Bieloruskom, ktorý má nahradiť provizórny 2,5 metrový ostnatý plot. Ten postavili túto jeseň a jeho účelom malo byť predovšetkým zabránenie prechodu migrantov utekajúcich z krajín Blízkeho východu a Afriky. Bielovežský prales je bohatý na odumreté a rozkladajúce sa drevo, od ktorého závisia machy, lišajníky, huby, hmyz a tiež mnohé stavovce. Veľké zvieratá ako zubor európsky, kanec, rys a vlk obývajú lesy na oboch stranách hranice. Múr by výrazne limitoval pohyb týchto zvierat, zabránil by napríklad medveďom hnedým znovu osídliť poľskú stranu lesa, kde boli nedávno po dlhej neprítomnosti opäť zahliadnuté. Tiež by mohol spôsobiť inváziu nepôvodných rastlín, ktorá je po degradácii biotopov druhou najväčšou hrozbou pre biodiverzitu, varujú biológovia v denníku The Conversation.
Bielovežský národný park bolo doteraz možné navštíviť len pešo alebo na bicykli a príval ľudí a vozidiel by mohol spôsobiť hluk a znečistenie, ktoré by mohli odpudiť divú zver. Problémy môže spôsobiť aj covid, o ktorom je známe, že ho ľudia môžu preniesť na voľne žijúce druhy, ako sú jelene. Múr bude taktiež dostatočne vysoký, aby ovplyvnil nízko lietajúce vtáky, napríklad tetrovy.
Bielorusko sa snaží odpútať pozornosť od diania v krajine, hovorí odborník o situácii na hraniciach s Poľskom
Podobné múry spôsobili škodu aj inde
Navrhovaný múr pripomína ten, ktorý je postavený pozdĺž americko-mexickej hranice. Výskum založený na kamerových záznamoch ukazuje, že podobné stavby menej odrádzajú ľudí a viac prekážajú práve divej zveri. Medzi zvieratá zasiahnuté americko-mexickou bariérou patria napríklad jaguáre, zakrpatené sovy a stádo bizónov, ktorých zaužívané miesta, kde získavali potravu a vodu, rozdelila hranica.
Zatiaľ čo ľudia môžu naďalej využívať tunely, alternatívne vzdušné či námorné trasy, voľne žijúce zvieratá to nedokážu. Fyzické bariéry, ako sú ploty a múry, v súčasnosti lemujú 32 tisíc kilometrov hraníc na celom svete, pričom za posledných niekoľko desaťročí sa ich počet výrazne zvýšil. Podľa jednej nedávnej štúdie môže byť teraz pre takmer 700 druhov cicavcov ťažké prejsť do rôznych krajín, čo zmarí ich prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Fragmentácia populácií a biotopov znamená znížený tok génov v rámci druhov a môže viesť k menej odolným ekosystémom.
Ignorujú environmentálne záväzky
Podľa Transnational Institute uprednostňujú bohaté štáty bezpečnosť hraníc pred klimatickými opatreniami, čo je v rozpore so sľubmi z COP26, konkrétne čo sa týka ochrany svetových lesov. Niektoré z 257 lesov svetového dedičstva v súčasnosti uvoľňujú viac uhlíka, než absorbujú, ale Bielovežský prales je stále zdravou časťou prírody a poľský hraničný múr by túto skutočnosť výrazne ohrozil.
Napriek týmto kritikám je stále možné zmierniť environmentálne následky niektorých hraničných bariér. To si však vyžaduje identifikáciu ohrozených druhov a biotopov alebo navrhnutie takých plotov , čo budú minimalizovať ekologické škody. Pre určité druhy môže byť potrebná aj asistovaná migrácia, vďaka ktorej prejdú na druhú stranu bariéry. Odborníci však zatiaľ tvrdia, že v prípade plánovaného múru v Poľsku sa ešte nevykonalo žiadne formálne posúdenie spoločenského či environmentálneho dopadu.