Namiesto serióznosti lunapark. Sociológ vysvetlil, prečo je medzi Slovenskom a Dánskom taký rozdiel
Pre Slovensko je momentálne typický chaos, nízka zaočkovanosť, nedôvera a neochota ľudí podriadiť sa pravidlám. Sociológ Dominik Želinský, ktorý pôsobí na katedre komunikácií Kodaňskej univerzity, vysvetlil, prečo majú ľudia problém brať vážne politické špičky a s nimi aj pandemické opatrenia.
Nedôvera ľudí k štátu
Nízka miera očkovania je dôsledkom nedôvery ľudí k štátu a jeho inštitúciám, skonštatoval Želinský. Doplnil, že v tejto otázke panuje v sociologickej obci relatívny konsenzus.
Ďalším silným faktorom, ktorý môže za slabú preočkovanosť, je "chaotická komunikácia predstaviteľov vlády, ktorá vychádza zo zlého úsudku, ambície bojovať o voličov i v rámci volebného obdobia a na úkor koaličných partnerov, ako aj zle nastavených procesov," zhodnotil sociológ. Pripomenul, že úlohu zohráva aj opozícia, ktorá vytrvalo spochybňuje vážnosť situácie.
Zlomok hospitalizovaných, deti v školách. Takto by Slovensko vyzeralo pri vyššej zaočkovanosti
Chaos a rezignácia
Spôsob, ako vláda komunikuje počas celej pandémie, označil Želinský za mimoriadne nešťastný. "Namiesto jednoznačných finálnych vyjadrení a jasného nastavenia pravidiel sme obvykle svedkami viacfázovej komunikácie nehotových produktov," opísal sociológ.
Odporúčania najprv ohlási konzílium, potom minister predstaví vlastný návrh, v priebehu rokovaní uverejňujú ministri statusy na sociálnych sieťach, nasleduje tlačová konferencia a neskôr nutné úpravy. "Výsledkom je, samozrejme, chaos a napokon i rezignácia," zhodnotil Želinský.
Na ľudí negatívne vplýva aj veľmi nevhodne zvolený jazyk. Ten podľa Želinského namiesto serióznosti "evokuje prostredie marketingu a niekedy dokonca lunaparku". "Sme svedkami tlačových konferencií nazvaných „Darujme si Vianoce“ či „Ponuka, ktorá sa neodmieta“ – ťažko sa diviť, že ľudia tento spôsob komunikácie neberú vážne," kritizuje sociológ.
Vládni činitelia tak pri ohlasovaní opatrení vytvárajú dojem nejasnosti a neserióznosti. Ďalším javom, ktorí sa politici neusilujú skrývať, je vzájomné zjednávanie okolo reštrikcií medzi koaličnými partnermi, všíma si Želinský. Aj toto "opäť navodzuje dojem, že opatrenia nie sú až také dôležité, degraduje autoritu vládnych predstaviteľov, znižuje závažnosť situácie a stavia ľudí do situácie, keď fakticky nevedia, či a ktoré obmedzenia stále platia," zhodnotil.
Opak Slovenska
Aj v Dánsku, kde Želinský pôsobí, sa pred sviatkami sprísňuje režim, predlžujú sa vianočné prázdniny, obmedzuje sa nočný život a odporúča sa pracovať z domu. Dánsko je na rozdiel od Slovenska vďaka zrozumiteľnej komunikácii a mimoriadnej dôvere občianok a občanov k inštitúciám veľmi úspešné v boji s pandémiou, vysvetlil sociológ.
Želinský spresnil, že Dánsko zaviedlo v rovnakom čase pomerne prekvapivo predĺženie zimných prázdnin – podobne ako Slovensko. "Základný rozdiel však je, že dánske deti strávili mimo základných a stredných škôl fakticky iba zopár týždňov. A aj v priebehu tých bežala intenzívne domáca online výučba. To je situácia, ktorá je absolútne neporovnateľná so Slovenskom, ktoré fakticky na vzdelávanie detí a študentov počas pandémie celkom rezignovalo."
Dánsky úspech
Aj napriek tomu, že Dánsko aktuálne bojuje s dramatickým nárastom prípadov omikronu, môžeme prístup tejto krajiny k pandémii označiť za úspech. Ten je podľa Želinského kombináciou viacerých faktorov, "pričom jednoznačná komunikácia je nepochybne jedným z nich".
"Treba však pripočítať dlhodobo dobré fungovanie štátnej správy (a jej celkovú digitalizáciu a vzájomné prepojenie jednotlivých úradov a inštitúcií), robustný sociálny štát, ktorý nemá problém odškodniť ekonomické obete lockdownu, čo je aj jednoznačne komunikované, a dobre fungujúcu „covidovú infraštruktúru“ (testovanie, očkovanie, atď.), ktorá je navyše celkom zadarmo. Pripočítajme ešte fakt, že dánska spoločnosť je v dobrej ekonomickej kondícií a netrpí až tak existenčnými obavami z následkov obmedzení," vymenoval sociológ.
Želinský doplnil, že aj v Dánsku sa vyskytli protesty, a to naposledy zhruba pred rokom. Ľudia, odmietajúci obmedzenia, vtedy podobne ako na Slovensku zablokovali dopravu, "išlo skôr o ojedinelé incidenty".