Prenikavé vrieskanie kosatiek sa ozýva z miest, kde by to vedci predtým nečakali. Zistili príčinu
Brynn Kimberová, vedkyňa z Washingtonskej univerzity, ktorá pracuje v Laboratóriu morských cicavcov Národného úradu pre oceán a atmosféru, prežila veľa času analýzou zvukových dát zaznamenaných v ľadových vodách severne od Aljašky, Kanady a Ruska. Zvyčajne na nich počuje štebotanie veľrýb grónskych, bieluh severných, narvalov jednorohých a ďalších veľrýb žijúcich v tejto časti Arktídy.
Píše o tom spravodajský server The New York Times. Pred niekoľkými rokmi však začala počúvať typický zvuk, ktorý akustici opisujú ako vrieskanie nespokojnej mačky domácej - prenikavé volanie kosatky. Brynn Kimberová si najskôr myslela, že ju klame sluch.
Arktického ľadu je čoraz menej
"Keď som nastúpila do práce, môj mentor mi povedal: Tak ďaleko na severe kosatky neuvidíš," uviedla. Ako sa však rokmi hromadili údaje a pribúdalo volaní kosatiek v oblastiach, kde nikdy predtým neboli zaznamenané, ukázalo sa, že už to nie je pravda. "Tam, kde som v predchádzajúcich rokoch nevidela žiadne, som ich neskoršie nachádzala čím ďalej, tým viac," uviedla Brynn Kimberová. "To bolo dosť neobvyklé," dodala.
Volanie kosatiek je ďalším dôkazom, ako rýchlo sa Arktída mení. Podľa údajov, ktoré Brynn Kimberová na začiatku decembra predložila na výročné zasadnutie Americkej akustickej spoločnosti v Seattli, sa kosatky, ktoré sú najväčším zástupcom čelade delfínovité, s ústupom morského ľadu vydávajú do skôr neprístupných častí mora, a trávia viac času tam, kde boli vidieť skôr len sporadicky. V dôsledku toho títo vysoko výkonní predátori značne rozšírili oblasť svojho lovu. Táto zmena má potenciálne významné dôsledky pre živočíchy v celom potravinovom reťazci - vrátane človeka.
Arktický morský ľad sa za štyri desaťročia od spustenia satelitného sledovania výrazne zmenšil. Iba za posledných 15 rokov zmizlo zhruba 75 percent objemu ľadu a zostávajúci ľad je tenší a horšej kvality, uviedla Amy Willoughbyová, biologička pre morské cicavce z aljašského strediska NOAA pre rybolov.
Mláďatá sa môžu udusiť
Úbytok ľadu v spojení s otepľovaním vôd a zvyšovaním teploty atmosféry ovplyvnil všetky úrovne arktického ekosystému. Veľké cicavce, ako sú ľadové medvede, sa snažia orientovať v zmenšujúcich sa biotopoch, zatiaľ čo morské riasy, ktoré tvoria základ arktického potravinového reťazca, kvitnú skôr a hojnejšie ako kedykoľvek predtým.
Ďalšou zmenou, ktorú vedci v posledných rokoch zaznamenali, je skutočnosť, že sa kosatky čím ďalej, tým častejšie kŕmia veľrybami grónskymi. Ale už len samotná prítomnosť kosatiek v Arktíde môže mať ďalekosiahle následky. Veľryby grónske sa v prípade ohrozenia kosatkami obvykle stiahnu do oblastí so silnou vrstvou ľadu, ktorý kosatky nedokážu preraziť, aby sa dostali na vzduch. Tieto obranné mechanizmy sa ale môžu ukázať ako príťaž. Veľryby grónske musia tráviť viac času ako kedykoľvek predtým v úkrytoch pod silným ľadom, kde je málo príležitostí na kŕmenie. Mláďatá, ktoré ešte nie sú dosť silné na to, aby prerazili ľad, sa môžu udusiť.
Viete, čo sú to nurdle? Zabijaky a najhorší toxický odpad, o ktorom ste zrejme nepočuli
"Kosatky sú skutočne inteligentné," uviedol Cory Matthews, odborník na arktické oblasti kanadského úradu pre rybolov a oceány. "Kŕmia sa veľmi rýchlo. Akonáhle sa im otvorí prístup do novej oblasti, môžu sa tam dostať napríklad v priebehu jediného roka a hodovať na populácii koristi, ktorá sa tejto zmene bude prispôsobovať omnoho pomalšie," uviedol. Podľa jeho slov môže trvať celé roky, než vedci plne pochopia dlhodobé dôsledky toho, ako títo extrémne smrtiaci a výkonní lovci rozširujú svoju pôsobnosť v Arktíde.