Curiosity možno objavila na Červenej planéte stopy života
Vedci z Národného úradu pre letectvo a vesmír nechcú o najnovšom objave sondy hovoriť skôr, než údaje analýzy vzoriek marťanskej pôdy dôkladne preskúmajú.
NASA je skúpa na slovo
Vesmírna sonda Curiosity uskutočnila na Marse pravdepodobne veľmi významný objav. Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír však zatiaľ nechcú prezradiť, o čo konkrétne ide.
Najprv totiž chcú dôkladne preskúmať a preveriť údaje, ktoré sonda poslala na Zem.
Vedci: Objav bude v učebniciach
John Grotzinger z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech), ktorý je vedúcim misie Curiosity, zatiaľ prezradil iba to, že spomínaný prevratný objav uskutočnila sonda prostredníctvom analýzy vzoriek marťanskej pôdy.
"Tieto veľmi zaujímavé údaje pochádzajú z prístroja zvaného SAM. Náš vedecký tím ich teraz spracováva a vyhodnocuje. Tieto údaje raz budú súčasťou učebníc," uviedol Grotzinger, podľa ktorého budú môcť o tomto objave hovoriť najskôr o niekoľko týždňov.
Najzložitejšia vesmírna sonda
Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky. Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život.
Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov.
Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.
Zábery z Marsu
