Laboratóriá sa predháňajú, aby priniesli fakty o omikrone. Čo robia vedci, aby mu porozumeli?
Vedci z celého sveta sa v laboratóriách predháňajú a snažia sa zistiť viac o omikrone, novom variante SARS-CoV-2. Zdravotnícke organizácie varovali, že potrvá niekoľko týždňov, kým budeme vedieť, či je tento variant nákazlivejší, či spôsobuje viac alebo menej závažnú chorobu ako delta a či ho súčasné vakcíny dokážu odvrátiť.
Peter Kasson je virológ a biofyzik z Univerzity vo Virgínii, ktorý študuje, ako vírusy ako SARS-CoV-2 vstupujú do buniek a čo možno urobiť na ich zastavenie. Pre The Conversation vysvetlil, čo robia vedci, aby pomohli odpovedať na dôležité otázky o omikrone.
Chráni predchádzajúca imunita pred omikronom?
Všetci čakajú na kľúčové laboratórne výsledky, ktoré prinesú odpoveď na otázku, aké účinné sú protilátky, ktoré už ľudia majú, v boji proti omikronu. Ak ste dostali booster, ste chránení? Alebo ak ste mali Covid-19 a potom ste boli očkovaní?
Podľa Kassona je cieľom zistiť, ako dobre dokážu protilátky od reálnych ľudí, ktorí mali Covid-19 alebo boli proti nemu zaočkovaní, odolávať omikronu v prostredí Petriho misiek v laboratóriu. Vedci očakávajú, že protilátky od ľudí vystavených iným variantom nebudú proti omikronu fungovať tak dobre kvôli jeho mutáciám, ale musia odmerať, aký je presný rozdiel a či to stále stačí na zastavenie vírusu.
Na zodpovedanie týchto otázok väčšina vedcov najprv vytvorí verziu vírusu SARS-CoV-2, ktorý môže preniknúť do buniek, ale nemôže sa rozmnožovať. Niekoľko špecializovaných laboratórií s extra úrovňou biologickej bezpečnosti používa aj skutočný vírus. Vedci k vírusu pridávajú protilátky z krvi ľudí očkovaných alebo vyliečených z ochorenia Covid-19. Výsledok zmiešajú s ľudskými pľúcnymi bunkami, aby zistili, či protilátky môžu zastaviť vírus v procese infikovania buniek.
Kassonove laboratórium vykonáva tento druh práce so SARS-CoV-2 a inými vznikajúcimi vírusmi. Výskumníci použili tieto techniky na testovanie protilátok po zotavení z covidu, ako aj na testovanie rôznych vakcín a rôznych variantov. Ak protilátky vytvorené ľuďmi proti predchádzajúcim variantom nedokážu zastaviť omikron v laboratóriu, potom tieto protilátky neochránia ani ľudí vo svete.
Predbežné výsledky a očakávania
Postupne začínajú prichádzať prvé výsledky a zdá sa, že protilátky proti skorším variantom sú proti omikronu menej úspešné. Kasson priblížil, že výskumníci odobrali protilátky od šiestich ľudí, z ktorých každý mal dve dávky vakcíny, a od šiestich ďalších ľudí, z ktorých každý dostal dve dávky vakcíny a tiež sa zotavil z predchádzajúcej infekcie Covid-19.
Protilátky od oboch skupín boli pri zastavení omikronu asi 40-krát horšie ako proti pôvodným kmeňom SARS-COV-2, na základe toho, koľko protilátok bolo potrebných na prevenciu infekcie. Ale ľudia, ktorých imunitný systém zažil vírus trikrát, čiže boli dvakrát očkovaní a tiež sa zotavili z covidu – mali hladiny protilátok dostatočne vysoké na to, aby zastavili infekciu.
Kasson očakával, že ľudia, ktorí dostali posilňovacie vakcíny, budú mať podobnú alebo vyššiu úroveň imunity a budú aspoň mierne chránení pred omikronom, to je však potrebné otestovať. Spoločnosť Pfizer uviedla, že jej prvé výsledky korešpondujú s touto predpoveďou, ale údaje ešte nie sú verejne dostupné. Výskumy ešte nie sú recenzované a sú stále veľmi predbežné.
Vakcíny sú proti novému variantu omikron účinné, zhodujú vedci v Juhoafrickej republike
Aký nákazlivý je omikron oproti delte?
Minulý pandemický rok ukázal, že nákazlivosť alebo prenosnosť boli kľúčovými faktormi pre to, či sa variant stane dominantným. Prenosnosť delty z nej urobila súčasný dominantný variant, pretože predbehla ostatných. Táto situácia sa však podľa Kassona môže časom zmeniť.
Základným prvkom „životného“ cyklu vírusu je dostať sa do buniek, vytvoriť viac vírusov a dostať sa von. Vedci môžu zmerať každú z týchto fáz v laboratóriu a povedať, aké aspekty variantu spôsobujú, že je viac alebo menej prenosný. Okrem lepšej väzby na ľudské bunky niektoré mutácie zlepšujú aj balenie nového vírusu a prenos génov, keď sa vírus dostane do bunky.
Zatiaľ čo laboratórna veda ľuďom pomáha pochopiť, prečo je variant viac či menej nákazlivý, príroda práve teraz robí oveľa väčší experiment v reálnom svete. Údaje o sledovaní chorôb zo Spojeného kráľovstva a iných krajín, kde bola delta dominantná, naznačujú, že omikron získava zásadný podiel a môže deltu vytlačiť.
V jednotlivých krajinách sa podmienky líšia v závislosti od faktorov, ako je počet zaočkovaných ľudí a história predošlých variantov. Správy o tom, ako dobre sa omikron šíri, sú však znepokojujúce, myslí si Kasson.
Spôsobuje omicron ťažší priebeh ochorenia?
Podľa Kassona ide opäť o otázku, na ktorú oveľa rýchlejšie odpovedia tisíce ľudí infikovaných omikronom ako práca v laboratóriu. Je však dôležité mať na pamäti, že experimenty v prírode nie sú tak starostlivo kontrolované ako tie laboratórne. Presná laboratórna práca pomôže vysvetliť, v čom je omikron iný, ale prvé odpovede budú pochádzať z nemocníc.
Kasson vysvetlil, že vedci z laboratória spolupracujú s nemocnicami na analýze toho, prečo sú niektorí pacienti viac alebo menej chorí, keď dostanú omikron. Niektoré predbežné výsledky naznačujú, že prvé prípady omikronu sú väčšinou mierne. Väčšina prípadov všetkých variantov je však mierna a mnohí z tých, ktorí sa doteraz infikovali omikronom, sú mladší. Počty hospitalizácií majú tendenciu stúpať po zvýšení počtu prípadov. Takže odpoveď na túto otázku bude nejaký čas trvať, usudzuje Kasson.
Čo už vieme?
Varianty SARS-CoV-2 nemenia zákony fyziky a biológie, zdôrazňuje Kasson. Nedokážu preskakovať mrakodrapy. Fyzické bariéry, ako sú kvalitné masky a dobré vetranie, zastavia vírus aj naďalej. A je veľmi pravdepodobné, že vakcíny budú naďalej poskytovať určitú mieru ochrany. Otázkou je, o koľko a či vôbec svet potrebuje upraviť súčasné vakcíny alebo ich len stačí poskytnúť viac.