Mali by deti nosiť rúška? Odborníci vidia v covide väčšiu hrozbu ako v zakrývaní tváre
Mnohí rodičia čelia rozhodnutiu, či svojim deťom prekrývať nos a ústa rúškom či respirátorom. Pred ťažkou voľbou stoja aj regulačné úrady na celom svete, keďže sa snažia predchádzať novým vlnám Covid-19 a zároveň chcú umožniť deťom rozvíjať sa, socializovať a emocionálne prosperovať.
Nosenie rúšok vo svete
Z regulačného hľadiska sa začiatkom októbra krajiny rozdelili do troch táborov. Singapur a európske krajiny ako Francúzsko a Taliansko odporúčajú nosenie rúšok a respirátorov od šiestich rokov. Je to v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré odporúčajú, aby deti staršie ako šesť rokov nosili za určitých okolností rúška, napríklad keď je v ich oblasti rozšírený prenos ochorenia. Niektorí aplikujú toto pravidlo len na špecifické vnútorné prostredie, ako je škola.
Pre rizikových je vakcína ochranným brnením. Deti sú chránené aj bez nej, tvrdí Šinkora
Iné regulačné orgány, vrátane Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Spojených štátoch, odporúčajú nosenie rúška osobám vo veku od dvoch rokov. Nakoniec sú tu krajiny, ktoré upustili od požiadaviek na zahaľovanie tváre v triede. V Spojenom kráľovstve sa deťom ani ich učiteľom neodporúča nosiť rúška v škole.
Jediným celosvetovo akceptovaným konsenzom je, že bábätká a deti mladšie ako dva roky by nemali nosiť rúška z dôvodu rizika udusenia. Štúdií, ktoré by skúmali nosenie rúšok u detí, sa z etických dôvodov a pre logistické problémy uskutočnilo len málo. Tých niekoľko, ktoré sa zamerali na fyzický vplyv masiek na dýchanie, nezistilo žiadne škodlivé účinky. Diskusia o širších výhodách a nevýhodách sa však rozprúdila. Informovala BBC.
Zástancovia rúšok tvrdia, že ich nosenie chráni nositeľa a jeho okolie pred Covid-19 a že by sa nemali prehliadať rizikové faktory ochorenia pre malé deti. Väčšina krajín neočkuje deti mladšie ako 12 rokov. Závažné prípady Covid-19 u malých detí sú stále relatívne zriedkavé. Podľa veľkej britskej štúdie zverejnenej v júli končí približne jedno z 50-tisíc detí s Covidom na jednotke intenzívnej starostlivosti a dve z milióna zomierajú. Ale rýchlo sa šíriaci variant Delta, ktorý je najmenej dvakrát nákazlivejší v porovnaní s predchádzajúcimi kmeňmi, vyvíja tlak na krajiny, aby obmedzili a predchádzali prepuknutiu choroby, a to aj medzi deťmi. Navyše, v poslednom čase sa rozširuje aj nový variant omikron, ktorý je podľa prvotných informácií ešte nákazlivejší ako delta. Aký bude jeho dopad a či vôbec nejako ovplyvní chorobnosť detí, zatiaľ ešte nie je jasné.
Vývoj detí
„Deti začínajú rozpoznávať základné emócie ako sú šťastie, smútok, strach či hnev, už vo veku 10 mesiacov, pričom vývoj vrcholí okolo piatich alebo šiestich rokov,“ tvrdí Kang Lee, vývojový psychológ z University of Toronto. „Schopnosť vidieť tváre v ich celistvosti je kľúčovou súčasťou takéhoto vývoja a nosenie rúšok môže tomuto procesu brániť. Emócie sa učíme väčšinou z tváre," dodáva.
Iní odborníci sú však skeptickí, pokiaľ ide o to, nakoľko sú rúška prekážkou. "Tváre nie sú nevyhnutne jediným alebo najdôležitejším vodítkom pre emócie niekoho iného," hovorí Ashley Ruba, postdoktorandská výskumníčka na University of Wisconsin-Madison's Child Emotion Lab. Podľa nej existujú aj ďalšie dôležité signály ako tón hlasu, držanie tela a celková sociálna situácia.
Emócie sa deti učia z výrazu tváre
Štúdia z roku 2012 zistila, že deti mladšie ako deväť rokov dokázali správne určiť emócie tvárí, na ktoré sa pozerali, aj keď nevideli na ústa. A v minuloročnom experimente Ruba a jej kolegyňa zistili, že kým rúška mierne zhoršujú schopnosť detí rozpoznať smútok, hnev a strach, celkový efekt bol rovnaký ako so slnečnými okuliarmi.
Eva Chen, vývojová psychologička z Hongkongskej univerzity vedy a techniky, upozorňuje, že v každom prípade ľudia nemajú stále rúška alebo slnečné okuliare: "Deti nie sú 100% zbavené informácií o tvári. Na miestach ako Čína, Južná Kórea a Japonsko, kde bolo prekrývanie horných dýchacích ciest bežné ešte pred vypuknutím pandémie, sa deti vyvíjali normálne.“
Súhlasí aj Tammy Lim, konzultantka oddelenia pre rozvoj dieťaťa v Národnej univerzitnej nemocnici v Singapure. Zdôrazňuje, ako miestna štúdia zistila, že dvojročné deti boli stále schopné učiť sa a rozpoznávať slová, aj keď boli vyslovené spoza rúška. Podľa jej názoru je vplyv masiek na deti zanedbateľný v porovnaní s inými spôsobmi, ktorými Covid-19 narušil ich životy. Viac ju znepokojuje, ako napríklad zvýšený čas pred obrazovkou vytlačil cvičenie, hranie a iné aktivity. Jej oddelenie už zaznamenalo nárast mladých pacientov s vývojovým oneskorením a problémami so správaním, čo čiastočne pripisuje nedostatku príležitostí na voľnú hru a socializáciu.
Čas strávený s deťmi môže byť najlepším spôsobom, ako prekonať pandémiou vyvolané poruchy.