Časti zákona o ochrane verejného zdravia sú protiústavné, vyhlásil Ústavný súd
Ústavný súd označil za protiústavné časti zákona o ochrane verejného zdravia. Sčasti tak vyhovel návrhu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorá napadla viaceré ustanovenia týkajúce sa najmä rozsahu, v akom sú orgány verejného zdravotníctva oprávnené nariaďovať opatrenia v súvislosti s izoláciou a karanténou.
V nesúlade s ústavou je časť zákona, ktorá sa týka nariaďovania izolácie osobám mimo domáceho prostredia. Ide pritom o pozbavenie osobnej slobody. "Izolácia v zdravotníckom zariadení, prípadne v inom určenom zariadení v spojení s legálnou definíciou izolácie, ako aj absencia procesnoprávnych záruk osobnej slobody" viedli k záveru o nesúlade s ústavou. O rozhodnutí informovali predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan a sudca spravodajca Martin Vernarský.
Za protiústavné označil súd aj napadnuté ustanovenia v častiach o karanténnych opatreniach. Podľa jeho zistení "právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky" vyplývajúce z ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V rozpore s ústavou sú taktiež ustanovenia, podľa ktorých ministerstvo zdravotníctva alebo úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďujú ďalšie "opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas". Podľa ústavného súdu ide o nesúlad s ústavnými normami zakotvujúcimi požiadavky na určovanie medzí základných práv slobôd.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová rozhodnutie súdu privítala a označila ho za významné. "Ide o významné rozhodnutie, keďže Ústavný súd po prvýkrát od vypuknutia pandémie meritórne vyslovil nesúlad ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia s ústavou," skonštatovala.
"Šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení ('ďalšie opatrenia') neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe," konštatoval v náleze Ústavného súdu SR.
Súd nevyhovel navrhovateľke v časti, v ktorej napádala ustanovenie o uhrádzaní nákladov spojených s plnením povinností zákona, ako aj ďalších predpisov o ochrane verejného zdravia, tým, kto je nimi povinný.
"Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR stratia účinnosť vykonávacie predpisy vydané na vykonanie nesúladných ustanovení, respektíve ich častí, zákona o ochrane verejného zdravia," uviedol Fiačan. Strata účinnosti neústavných ustanovení má právne účinky do budúcnosti, preto nezakladá náhradové nároky v dôsledku nariadených opatrení v minulosti.
S rozhodnutím sa chce oboznámiť aj minister vnútra Roman Mikulec. "Musíme sa s rozhodnutím zoznámiť a potom uvidíme čo ďalej," uviedol, s tým, že sa za zavedenie izolácie či karantény zatiaľ ospravedlňovať neplánuje.
Úrad verejného zdravotníctva SR rozhodnutie Ústavného súdu SR berie na vedomie. "Úrad verejného zdravotníctva SR sa k nemu podrobnejšie vyjadrí až po tom, ako sa s rozhodnutím dôsledne oboznámi," zareagoval odbor komunikácie Úradu verejného zdravotníctva SR.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zareagovala, že zrušenie ustanovení by nemalo mať dosah na súčasnú právnu úpravu. "Budem mať záujem vedieť čo najskôr obsah, aby sme na to vedeli promptne zareagovať,“ podotkla.