Bratislavský kraj sa nepovažuje za bohatý región. Žiada viac eurofondov
Bratislavský kraj odmieta označenie, že je bohatým regiónom a eurofondy až tak nepotrebuje. Všetkých 89 tunajších samospráv preto v utorok adresovalo výzvu eurokomisárke Elise Ferreirovej i vláde SR, aby do Bratislavského kraja smerovalo viac európskych peňazí.
Bratislave vraj hrozí, že príde o viaceré projekty
"Jediná cesta, ako riešiť problémy kraja, je, aby sa doň dostalo viac peňazí. Apelujeme na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty," vyhlásil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Posledné týždne podľa jeho slov prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Jej súčasťou je aj desaťpercentná flexibilita. "To je spôsob, ako vyčleniť peniaze, garantovať a alokovať ich do územia Bratislavského kraja," spresnil šéf BSK s tým, že on a primátori i starostovia v kraji bojujú za hornú hranicu desať percent. Drvivá väčšina z týchto zdrojov musí byť podľa jeho slov použitá na inovácie, smart riešenia, vedu a výskum či opatrenia v doprave i životnom prostredí. Ďalšími kapitolami sú aj školstvo, zdravotná i sociálna starostlivosť.
Ak sa táto "flexibilita" nezrealizuje, samosprávny kraj, ale aj Bratislava i ďalšie mestá a obce v kraji tvrdia, že prídu o možnosť realizovať viaceré kľúčové projekty. "Dopravné kolóny, nedostatok miest v školách a škôlkach, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť sú len niektoré z alarmujúcich problémov sužujúcich Bratislavský kraj," povedal Droba. Územie kraja podľa neho čelí dlhodobo závažným štrukturálnym a systémovým výzvam a nie je ich možné riešiť z vlastných rozpočtov. "Sú na to potrebné externé zdroje," podotkol.
Súhlasí aj primátor Vallo
Súhlasí s tým aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý odmieta tézu, že bratislavský metropolitný región je bohatý a eurofondy až tak nepotrebuje. Skutočnosť je podľa neho iná. "Bez európskych peňazí sa veľké problémy Bratislavy a Bratislavského kraja nevyriešia," uviedol Vallo. Spoločne s ďalšími predstaviteľmi samospráv kraja vyzvali premiéra Eduarda Hegera i vicepremiérku a ministerku investícií Veroniku Remišovú, aby v nadchádzajúcich rokovaniach s Európskou komisiou naďalej podporovali Bratislavu a Bratislavský kraj pri získaní férového podielu prostriedkov z eurofondov.
Chýbajú triedy i miesta v škôlkach
Každoročný priemerný nárast o 8000 nových obyvateľov kraja podľa kraja vytvára enormný tlak na základnú infraštruktúru, ktorá je významne kapacitne poddimenzovaná a pre obmedzené možnosti čerpania externých zdrojov trpí závažným modernizačným dlhom. Chýba napríklad 360 tried základných škôl a 2500 miest v materských školách. "Až 95 percent zariadení sociálnych služieb je zriadených veľkokapacitnou formou a v niektorých častiach okresov Malacky a Senec je významne obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti," skonštatoval kraj.
Jeho vedenie upozornilo, že do bratislavského metropolitného regiónu denne cestuje alebo ním prechádza 140.000 ľudí z iných regiónov využívajúcich predovšetkým individuálnu automobilovú dopravu, ktorá tvorí podiel až 73 percent na celkovej doprave kraja. Táto záťaž podľa samospráv viac zvýrazňuje potrebu rozvoja verejnej osobnej dopravy - najmä koľajovej, ako aj vybudovania mestských obchvatov.
Bratislavský samosprávny kraj zároveň deklaruje, že čelí obrovským výzvam aj v oblasti ochrany životného prostredia. Spomedzi slovenských krajov je energeticky najnáročnejší a spotrebuje až štvrtinu celkovej energetickej spotreby SR. Produkuje druhé najväčšie množstvo komunálneho odpadu. "Takmer 25 percent všetkých obcí Bratislavského kraja nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, pričom na území kraja sa nachádza najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov," podotkol kraj.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v pondelok informovalo, že rokovania o nových eurofondoch na obdobie rokov 2021 - 2027 pokračujú. "S Európskou komisiou práve vedieme veľmi náročné rokovania a požadujeme, aby sa alokácia pre Bratislavský kraj zvýšila, lebo v samotnom kraji sú medzi hlavným mestom a jednotlivými okresmi výrazné rozdiely. Riešenie problémov v menej rozvinutých častiach Bratislavského kraja si vyžaduje oveľa viac financií," povedala Remišová. Peniaze tiež chcú smerovať do oblasti vedy a výskumu. "Práve tu sú sústredené dve tretiny slovenských výskumných kapacít,“ spresnila vicepremiérka.