Mjanmarskej nositeľke Nobelovej ceny za mier skrátili trest odňatia slobody
Mjanmarskej líderke a nositeľke Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij skrátili v pondelok udelený trest odňatia slobody zo štyroch na dva roky po tom, ako jej šéf mjanmarskej vojenskej junty Min Aun Hlain udelil čiastočnú milosť.
Su Ťij pôvodne odsúdili na štyri roky väzenia za podnecovanie nepokojov a porušovanie proticovidových pravidiel. Rovnaký verdikt za tie isté obvinenia si vypočul aj zosadený prezident Mjanmarska Win Mjin. Šéf mjanmarskej vojenskej junty Min Aun Hlain však rozhodol o skrátení oboch trestov na dva roky, píše AFP.
Su Ťij aj Win Mjin však pred súdom v hlavnom meste Nepjito budú čeliť ešte ďalším obvineniam. Verdikt okamžite odsúdila organizácia Amnesty International, ktorá obvinila mjanmarskú juntu z pokusu "zlikvidovať opozíciu a udusiť slobody v Mjanmarsku" za pomoci vznášania "falošných obvinení".
Európska únia a Nórsky Nobelov výbor v pondelok vyjadrili znepokojenie nad porušovaním ľudských práv a demokracie v Mjanmarsku po tom, ako tamojšiu líderku a nositeľku Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij odsúdili na trest odňatia slobody.
Šéf európskej diplomacie Joseph Borrell označil trest odňatia slobody pre Su Ťij za "ďalšie nehanebné porušenie ľudských práv". Podľa jeho slov je tento politicky motivovaný verdikt ďalšou prekážkou pre demokraciu v Mjanmarsku a predstavitelia vojenskej vlády krajinu vedú smerom k "rozsiahlej humanitárnej kríze". Nórsky Nobelov výbor je podľa svojich vyjadrení znepokojený tým, čo tento rozsudok znamená pre budúcnosť demokracie v Mjanmarsku. "Takisto sa obáva, aký vplyv môže mať dlhý pobyt vo väzení na samotnú Su Ťij," uviedla pre AFP predsedníčka výboru Berit Reissová-Andersenová.
Sedemdesiatšesťročná laureátka Nobelovej ceny mieru Su Ťij je vo väzení, odkedy armáda 1. februára tohto roka zosadila jej civilnú vládu a ukončila tak krátke obdobie demokracie v Mjanmarsku. K vojenskému prevratu došlo v deň, keď sa mala konať ustanovujúca schôdza novozvoleného parlamentu.
Su Ťij je obvinená aj z volebných podvodov, korupcie či porušenia zákona o úradnom tajomstve. V prípade usvedčenia môže vo väzení stráviť aj celé desaťročia, pripomína AFP. Mjanmarské bezpečnostné zložky podľa miestnej monitorovacej skupiny usmrtili už vyše 1300 civilistov, ktorí protestovali proti prevratu, a vyše 10-tisíc ľudí zadržali.