Rasizmus alebo nevinná tradícia? Mikulášske oslavy sprevádzajú v Holandsku protesty
Holandskú verziu Mikuláša, takzvaného Sinterklaasa, tradične sprevádza pomocník Zwarte Piet (Čierny Peter). Ten je už niekoľko rokov v krajine kontroverznou témou, keďže ľudia, ktorí sa za neho prezliekajú, si nafarbia tvár na čierno a nosia čierne kučeravé parochne. Kritici, ktorí považujú túto tradíciu za rasistickú, organizujú protesty a žiadajú, aby sa oficiálne zrušila.
V Holandsku v nedeľu 5. decembra oslavovali príchod Sinterklaasa, ktorý podľa legendy pricestoval loďou zo Španielska, aby navštívil poslušné deti a priniesol im odmeny. Na rozdiel od našich Mikulášskych zvyklostí, keď si v čižmách nachádzame väčšinou iba sladkosti, niektoré holandské rodiny si už v tento deň vymieňajú hodnotné darčeky. Tie sú často sprevádzané trefnými a vtipnými básničkami o človeku, pre koho je darček určený.
Sinterklaas je tradične sprevádzaný Zwarte Pietmi, ktorí žijú spolu s ním na zámku v Španielsku a pomáhajú mu s prípravou darčekov. Po príchode do Holandska potom rozdávajú darčeky deťom na základe poznámok zo Sinterklaasovej knihy, v ktorej sú zapísané príbehy jednotlivých detí a najmä to, či počas roka poslúchali.
V starších verziách príbehu, po tom, ako Zwarte Piet vreco s hračkami vyprázdnil, naplnil ho neposlušnými deťmi, aby ich vzal späť do Španielska. Tam ich mal trestať tak, že ich udieral brezovou palicou. Táto historka však už nie je populárna a Zwarte Piet deťom nenaháňa strach, ale je skôr považovaný za hravého kamaráta Sinterklaasa. Za Zwarte Pietov sa v krajine každoročne prezliekajú stovky detí a dospelých. Ich predstavitelia nosia čierne parochne a tvár si maľujú čiernou farbou, pery si zvýrazňujú červenou farbou a často nosia veľké zlaté náušnice na dotvorenie vzhľadu.
Takéto vyobrazenie už dlhé roky priťahuje miestnu i medzinárodnú kritiku, keďže Holandsko má z historického hľadiska pomerne násilnú koloniálnu minulosť. Presný pôvod príbehu o Zwarte Pietovi nie je úplne známy, avšak mnohí historici sa zhodujú v tom, že jeho autorom bol Jan Schenkman. Tento učiteľ z Amsterdamu údajne ako prvý zverejnil v roku 1850 obraz postavy Zwarte Pieta v ilustrovanej knihe "Sint Nikolaas en zijn Knecht“ (Svätý Mikuláš a jeho sluha). Postava bola teda napísaná v časoch, keď sa Holandsko ešte zaoberalo obchodom s otrokmi.
_jpg0a000002-5cfc-fc1c.jpg?v=121299)
Dve strany argumentov
Zwarte Piet je obľúbenou a zaužívanou tradíciou mnohých generácií. Holandská spoločnosť sa preto rozdelila na dve strany. Jedna si chce uchovať dlhoročnú tradíciu, druhá ju v dnešnej dobe považuje za zastaralú a nevhodnú. Etnické menšiny sa na ňu napríklad snažia upozorniť dlhé desaťročia. Dokonca už v roku 1968 holandský časopis Panorama kritizoval túto zvyklosť a označil Zwarte Pieta za “rasistickú a koloniálnu stereotypnú postavu”.
Téma je každoročne predmetom mnohých článkov, spoločenských analýz a diskusií. Ľudia sa pýtajú, do akej miery je potrebné prispôsobiť alebo zachovať tradíciu, ktorú niektorí môžu vnímať ako urážlivú. V roku 2014 napríklad Centrum pre rovnaké príležitosti a odpor proti rasizmu v Belgicku dospelo k záveru, že zobrazenie Pieta nie je diskriminačné, avšak taktiež vyzvalo k tomu, aby ľudia nevykresľovali Pieta ako hlúpeho, podradného či nebezpečného černocha.
Deťom sa dnes hovorí, že Zwarte Piet je čierny, pretože vchádza do domu komínom, aby im priniesol darčeky. V tejto verzii teda nejde o farbu pleti, ale o zašpinenie od sadze. Kritici reagovali aj na túto verziu, keďže podľa nich by to mohlo vysvetliť farbu tváre, avšak nevysvetľuje to kučeravé čierne vlasy, zvýraznené pery a zlaté šperky. Nevysvetlilo by to ani jeho farebné a čisté oblečenie, ktoré by malo byť v tejto verzii tiež zašpinené sadzou.
Zástancovia Zwarte Pieta v pôvodnom kostýme považujú toto vyobrazenie za dôležitú súčasť holandskej kultúry. Podľa nich sa medzinárodná komunita snaží riešiť niečo, čomu nerozumejú a chcú ich preto obrať o kultúrnu identitu. Podľa týchto ľudí nejde o rasizmus, pretože celé generácie považovali Zwarte Pieta za niečo nevinné a zábavné, čo prinesie deťom radosť. "Ako to môže byť považované za rasizmus, keď to nikdy nemalo rasistický úmysel?", pýtajú sa najčastejše zástancovia tradície.
Druhú stranu mince tvorí argument, že toto vyobrazenie je karikatúrne a posilňuje negatívne stereotypy, ktoré prispievajú k živeniu predsudkov voči ľuďom inej farby pleti. Z historického hľadiska mala táto tradícia začať v časoch, keď bolo otroctvo akceptované. Chtiac alebo nechtiac sa táto bolestivá súčasť histórie prenáša aj do dnešnej doby a preto stvárnenie Zwarte Pieta v pôvodnom kostýme považujú kritici za neprijateľné.
Dnes sú niektorí Holanďania naklonení kompromisu, podľa ktorého by sa mal výzor Zwarte Pieta upraviť, aby sa vyhol rasovým stereotypom. Niektoré holandské samosprávy navrhli alternatívu k čiernej tvári a zmenu mena na Začmudený Piet (Roetveegpiet), Komínový Piet (Schoorsteen Piet) alebo Dúhový Piet (Regenboogpiet). V tomto vyobrazení by mal Piet namiesto celej čiernej tváre na lícach sadzu alebo by mal tvár vymaľovanú rôznymi farbami dúhy.