Slováci sa nedostatočne bránia inflácii, tvrdí prieskum
Aktuálny nárast spotrebiteľských cien výrazne pociťuje až tretina Slovákov. Za problém pre svoje rodinné financie považuje zdražovanie aj ďalších 28 %.
Inflácia pritom znehodnocuje úspory a Slováci sa voči tomu nebránia dostatočne účinne. Ukázal to prieskum verejnej mienky uskutočnený agentúrou Ipsos v spolupráci so spoločnosťou CapitalPanda. Zúčastnilo sa na ňom 315 respondentov zo Slovenska a tiež 315 z Českej republiky.
Zhruba 64 % slovenských respondentov je voči budúcemu vývoju skeptických. Očakávajú, že inflácia v roku 2022 ešte porastie. Prakticky sa však pred ňou nechránia. "Napríklad tretina si ukladá úspory na sporiaci účet s úrokom blízkym nule a vyše 13 % využíva investičné životné poistenie, ktoré pre vysoké poplatky prináša len minimálne zhodnotenie," podotkli realizátori prieskumu.
Prieskum ďalej ukázal, že osem z desiatich Slovákov očakáva, že mu inflácia v budúcom roku zníži príjem. Takmer 34 % síce počíta s nárastom platu, ale v menšej miere ako inflácia. Viac než tretine respondentov by sa výplata nemala meniť, čiže reálny príjem sa im zníži o mieru inflácie, a ďalších takmer deväť percent očakáva pokles príjmu.
Dobrou správou podľa realizátorov prieskumu je, že rastú investície do podielových fondov a akcií. Dve tretiny sa však nijako proti inflácii nechránia, takže im bude zdražovanie ujedať z úspor aj budúci rok. "Okrem toho sú Slováci, ktorí chcú svoje úspory ochrániť, stále pomerne konzervatívni pri investovaní svojich voľných finančných prostriedkov," podotkli realizátori.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že Slováci výrazne viac veria kryptomenám než Česi. Svoje úspory do nich investuje 11,4 % slovenských respondentov, ale len 5,9 % českých.
"Naopak, v čom sa od našich západných susedov takmer nelíšime, je investovanie do tradičných aktív, ako sú nehnuteľnosti a zlato, ktoré sa považujú za stabilné. Slováci 16,9 % svojich úspor vkladajú do investičných nehnuteľností a deväť percent do zlata," podotkli realizátori. Na porovnanie, Česi investujú 15 % svojich úspor do nehnuteľností a 11 % do zlata. Naopak, štátne dlhopisy ľudí nelákajú a sú na okraji záujmu v Česku (investujú do nich štyri percentá respondentov) aj na Slovensku (2,3 %).