Českí vojaci budú pomáhať na hraniciach s Bieloruskom. Poľsko prijalo ich pomoc
Poľsko súhlasí s pomocou českých vojakov pri bieloruských hraniciach, oznámilo v piatok ministerstvo obrany ČR. Podľa dosluhujúceho českého premiéra Andreja Babiša vyšle ČR do Poľska najpravdepodobnejšie ženistov.

Agentúra PAP skôr v priebehu dňa informovala, že Poľsko rokovalo v piatok s Maďarskom a Českom o poskytnutí vojenskej pomoci pri zvládaní migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach.
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak pritom na piatkovom tlačovom brífingu povedal, že maďarskí a českí vojaci pravdepodobne pomôžu Poliakom so strážením a udržiavaním pohraničného plota a prístupových ciest. Podľa slov šéfa poľského rezortu obrany je už teraz v Poľsku 155 príslušníkov britských a 150 vojakov estónskych ozbrojených síl, ktorí tam budú od decembra do apríla vykonávať ženijné a prieskumné práce. Blaszczak tiež poďakoval spojencom Poľska za ich podporu.
Neďaleko ukrajinských hraníc sa zhromaždilo vyše 94-tisíc ruských vojakov, tvrdí ukrajinský minister obrany
_jpg0a000002-45b3-9599.jpg?v=120341)
Český prezident Miloš Zeman už minulý týždeň Poľsku navrhol, že ČR vyšle svojich vojakov na poľsko-bieloruské hranice v snahe pomôcť tak Varšave vyriešiť súčasnú migračnú krízu. "Armáda ČR je pripravená, ak bude z Vašej strany záujem a pri splnení zákonných podmienok, vyslať na pomoc pri obrane hranice Poľskej republiky svojich vojakov. Príslušníci ozbrojených síl Českej republiky sú v súčasnej dobe pripravení na okamžitý presun," napísal vtedy Zeman v liste adresovanom poľskému prezidentovi Andrzejovi Dudovi. Varšava v piatok Zemanovu ponuku prijala, informoval Babiš.
Do Poľska, rovnako aj do Litvy a Lotyšska, začali masovo prichádzať migranti po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu.
V Bielorusku označili Rádio Sloboda za extrémistické. Za jeho sledovanie na sociálnych sieťach hrozí aj väzenie

EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy migrantov na hranice zmienených krajín vysiela zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera. Ľudia z Iraku, Sýrie či Afganistanu prichádzajú do Bieloruska na turistické víza.
Varšava na prílev migrantov zareagovala vyslaním tisícov vojakov do pohraničnej oblasti, zavedením výnimočného stavu, ako aj rýchlym stavaním plotu z ostnatého drôtu. Avizovala tiež, že v decembri plánuje začať na hraniciach stavať múr, pričom jeho stavbu by chcela dokončiť v prvej polovici budúceho roku.