Vznikol omikron kvôli nízkej zaočkovanosti? Porazia mutácie vakcínu? Toto hovorí veda
Nástup nového obávaného variantu koronavírusu omikron vyvolal prudké globálne diskusie o distribúcii vakcín, mutovaní vírusu a imunite proti novým kmeňom.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že fakt, že sa objavavil omikron, by mohol byť výsledkom nízkej úrovne zaočkovanosti v rozvojových krajinách, píše web The Conversation. Ako vznikajú nové varianty vírusov? A akú úlohu zohráva očkovanie? Vzťah je stále nejasný, zatiaľ vieme toto:
Vírusy sa pri rozmnožovaní menia
Vírus je život vo svojej najjednoduchšej podobe a v podstate obsahuje len dva hlavné prvky. Prvou zložkou je plán reprodukcie, vyrobený z DNA alebo RNA, a druhou sú proteíny, ktoré umožňujú vírusu vstúpiť do buniek, prevziať moc a začať sa replikovať.
Zatiaľ čo na vyvolanie infekcie je potrebných len niekoľko vírusov SARS-CoV-2, replikácia vírusu v pľúcach je typická výbušným tempom. V tele hostiteľa sa vyprodukujú milióny vírusových častíc a niektorým z týchto vírusov sa následne podarí infikovať ďalšieho hostiteľa. Podstatné na tomto procese je, že duplikácia RNA vírusu je nedokonalá. Nakoniec sa chyby nahromadia v rastúcej množine vírusov, a výsledkom je to, čo nazývame vírusové varianty.
Čo je variant?
Keď sa vírusy prenesú z jednej osoby na druhú, niektoré z nových variantov sa budú duplikovať alebo budú do buniek prenikať lepšie ako iné. V týchto prípadoch je pravdepodobnejšie, že „vhodnejšie“ varianty získajú prevahu a stanú sa hlavným vírusom, ktorý sa replikuje v rámci populácie.
V priebehu pandémie sa to stalo už niekoľkokrát. Pôvodný vírus SARS-CoV-2, ktorý sa objavil vo Wu-chane v roku 2019, bol neskôr nahradený variantom s názvom D614G, po ktorom nasledoval variant Alpha a teraz variant Delta. Zakaždým, keď sa niekto nakazí SARS-CoV-2, existuje šanca, že vírus vytvorí vhodnejší variant, ktorý by sa potom mohol rozšíriť na ostatných.
Ako obstoja vakcíny, keď sa vírus mení?
Naše súčasné vakcíny sú stále vysoko účinné proti variantom SARS-CoV-2, vrátane kmeňa delta. Je to preto, že vakcíny sa zameriavajú na celý „spike“ proteín vírusu, čo je veľký proteín s relatívne malým počtom zmien naprieč variantmi.
Čo sa týka niektorých variantov SARS-CoV-2 ako Beta, Gamma, Lambda a Mu, bolo hlásené, že „unikajú“ očkovacej imunite. To znamená, že imunitný systém nie je schopný rozpoznať variantný vírus, rovnako ako pôvodný kmeň, čo znižuje účinnosť očkovania.
Doposiaľ bol však globálny vplyv týchto kmeňov „unikajúcich imunite“ obmedzený. Napríklad variant Beta, ktorý vykazoval najvyššie množstvo imunitného úniku, nebol schopný poraziť Deltu pri šírení v reálnom svete.
Je nízka zaočkovanosť rizikom?
Akýkoľvek vzťah medzi pokrytím vakcínou a novými variantmi SARS-CoV-2 je zatiaľ nejasný. Existujú však dva hlavné faktory, ktoré by mohli viesť k vývoju nových variantov.
Prvým je nízke pokrytie vakcínou. Takéto prostredie môže zvýšiť riziko nových variantov tým, že umožní prenos v rámci komunity. V tomto prípade poskytuje vysoká replikácia vírusu a prenos z človeka na človeka veľa príležitostí na mutáciu vírusu.
Druhým faktorom by mohlo byť, že ak bude zaočkovanosť stúpať, jedinými vírusmi, ktoré budú môcť úspešne infikovať ľudí, budú varianty, ktoré aspoň čiastočne uniknú ochrane vakcín. Tento scenár by si žiadal neustály globálny dohľad a vývoj nových vakcín na udržanie dlhodobej kontroly vírusu, podobne ako sa to už deje pri chrípke.
V každom prípade, keďže Covid-19 sa takmer určite udrží, mali by sme očakávať, že nové kmene budú aj naďalej výzvou. Na riešenie tohto rizika budeme potrebovať starostlivý a aktívny manažment.
Kde sa teda vzal omikron?
Správy o novom variante omikron vyvolali poplach po celom svete. Omikron, objavený vďaka systematickej snahe juhoafrických vedcov o sekvenovanie vírusov, obsahuje neuveriteľných 32 zmien len v klasickom proteíne. To zahŕňa aj mutácie, ktoré môžu zvýšiť prenos a vyhnúť sa imunite. Existuje teda aj riziko, že omikron sa môže rýchlo šíriť a znižovať, nie však eliminovať, účinnosť súčasných vakcín.
Vzhľadom na nízku celkovú zaočkovanosť v krajinách južnej Afriky (hoci s vyššou úrovňou imunity obyvateľstva voči infekcii) sa objavili aj hlasy, že za vznik omikronu môžu aj globálne nerovnosti v dodávkach vakcín. Rozsiahle mutácie, ktoré sú prítomné v omikrone, sú však v súlade s tým, že sa vírus po dlhšom čase mení, pretože sa replikoval u osôb s oslabeným imunitným systémom. Podobne vysoko mutované varianty boli zdokumentované už aj v minulosti, ale vo všeobecnosti sa veľmi nerozšírili.
Zlepšenie globálneho pokrytia vakcínami je stále výzvou, ktorá si žiada zvýšenie dodávok, zabezpečenie spravodlivej distribúcie aj boj proti váhavosti a dezinformáciám. Vysoké globálne pokrytie však obmedzí celkovú vírusovú evolúciu, ochráni ľudí s oslabenou imunitou a zníži šance na šírenie vysoko zmutovaných vírusov. Toto všetko môže priamo alebo nepriamo znížiť riziká objavenia sa nových variantov.