Povedala si dosť. Úspešná žena vymenila kariéru a konzum za šťastie, teraz sadí batáty
Mala dobre platenú prácu v nadnárodnej spoločnosti v Šanghaji, všetko však hodila za hlavu a odišla pestovať zeleninu. Rovnako ako Chu S'-čchin mnoho mladých Číňanov uteká pred stresom veľkých miest na vidiek.
Informovala o tom agentúra AFP. Tridsiatnička opustila kariéru, vďaka ktorej si mohla dovoliť jesť v reštauráciách a chodiť na večierky. Uprostred vysvietených mrakodrapov, kde žije ďalších 25 miliónov ľudí, jej však niečo chýbalo. Chýbali jej "korene". Chu S'-čchin unavená rýchlym tempom pracovného kolotoča sa pred pár rokmi rozhodla z neho vystúpiť, a dala prednosť obyčajným radostiam života na vidieku.
Navonok šťastná, vnútri prázdno
"Ako mnoho ďalších som dospela do bodu, kedy ma už materiálny komfort nedokázal motivovať. Hlboko vnútri sme už s našimi životmi neboli spokojní. Pýtali sme sa, čo je zmyslom nášho života. Prečo ráno vstať?" hovorí Chu S'-čchin.
Až do 80. rokov 20. storočia bola Čína prevažne poľnohospodárskou krajinou, veľké zmeny a zvrat v trende priniesol hospodársky rozvoj. Výsledkom je rastúca urbanizácia, ktorá vytiahla niekoľko stoviek miliónov ľudí z extrémnej chudoby, a zrod modernej ekonomiky orientovanej na spotrebiteľa. Po dosiahnutí určitej životnej úrovne sa postoj ľudí začína meniť.
Nekonečné nadčasy, preplnená hromadná doprava, rast životných nákladov, tlak rodičov na "úspech", na manželstvo a deti. Mnoho mladých je z takéhoto životného štýlu unavených. Niektorých omrzel natoľko, že radšej len ležia doma, než by sa hnali za spoločenským úspechom. Pre tento prístup sa zaužívalo obrazné pomenovanie "doska".
"Navonok som vyzerala šťastná, vnútri bolo prázdno," opísala svoje niekdajšie rozpoloženie Chu S'-čchin, ktorá viedla marketing a zásobovanie v spoločnostiach L'Oréal a Décathlon. Teraz sadí batáty, fazuľu a ďalšiu bio zeleninu na prevažne poľnohospodárskom ostrove Čchung-ming v ústí rieky Jang-c’-ťiang. Pozemky na rozľahlom ostrove si prenajímajú priatelia s rovnakými ideálmi. Chu S'-čchin je plná energie a iba ťažko krotí svoje nadšenie, keď z pôdy vyberá batáty a ochutnáva cirok.
Užíva si život bez stresu
Je jednou z tých, ktorých vláda označuje za "nových farmárov". Sú to väčšinou mladí vzdelaní ľudia, ktorí do poľnohospodárstva vnášajú nové nápady i svoju znalosť sociálnych sietí alebo online predaja. Podľa oficiálnych údajov ich je 20 miliónov. Vládu teší, že sa poľnohospodárstvu venujú mladí ľudia so znalosťami technológií a obchodu. Pre Liang Fu-nua, ktorý má 34 rokov, je prioritou najmä pokojnejší život. Tento bývalý manažér v reklame prišiel na ostrov Čchung-ming pred niekoľkými rokmi pre prepracovanie.
"Naša generácia je pod obrovským tlakom. Pre ľudí, ktorí zostanú v meste, v podstate niet úniku. Všetci okolo nich neustále hovoria o kúpe domu, auta, svadbe. Akoby to boli jediné symboly úspechu a iná cesta neexistovala," vysvetľuje Liang Fu-nua.
Po príchode na ostrov sa rýchlo musel naučiť základy poľnohospodárstva. Pomohli mu s tým jeho noví susedia i inštruktážne videá na internete. Dodatočný príjem si zaistil prácou cez internet pre charitatívnu organizáciu. Užíva si života bez stresu a uvedomil si, ako málo spotrebiteľského tovaru skutočne potrebuje. Konzumuje len biozeleninu, ktorú si sám vypestuje, cíti sa zdravšie, a chodí menej často k lekárom.
Podľa rodičov je to krok späť
Najväčšou výzvou pre týchto mladých ľudí zostáva presvedčiť vlastných rodičov. Rodičia Chu S'-čchin považujú jej voľbu životného štýlu za "krok späť". Ona si ale za svojím rozhodnutím stojí, a práve rokuje o dlhodobom prenájme v provincii Če-ťiang, aby si mohla založit svoju vlastnú farmu. Mladá žena verí, že prvýkrát bude siať už budúci rok na jar.
"Vystúpila som zo svojej komfortnej zóny, aby som sa vydala do neznáma, bez toho, aby som vedela, čo tam nájdem. Dnes už môžem povedať, že toho viem o živote viac," uzavrela Chu S'-čchin.