Lesy efektívne chránia pred dôsledkami zmeny klímy, ukazujú štúdie zo Slovenska
Zo všetkých ekosystémov majú práve lesy najvyššiu schopnosť zadržiavať veľké množstvá vody v území v dôsledku extrémnych intenzívnych zrážok, ktoré sú častým prejavom klimatickej zmeny. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej agentúry životného prostredia Michaela Pšenáková, dokazujú to aj viaceré vedecké štúdie, ktoré skúmali dôležitosť lesov v lokalitách na strednom či východnom Slovensku.
Extrémne výkyvy počasia sa v našich zemepisných šírkach často prejavujú striedaním intenzívneho sucha s intenzívnymi zrážkami, keď môže počas niekoľkých hodín spadnúť aj mesačný zrážkový úhrn. „Krajina má vtedy značný problém spracovať a zadržať tieto veľké množstvá vody. V našich podmienkach dokážu funkčné lesné ekosystémy zadržať až 50 percent zo zrážkovej vody v korunách a pôde,“ priblížila Pšenáková.
Dôležitosť a význam lesov pri úlohe zmierňovania dôsledkov klimatických zmien podľa agentúry potvrdzujú aj závery viacerých odborných štúdií zo Slovenska. Napríklad prieskum v katastri obce Čierny Balog v okrese Brezno ukázal, že toto územie má vďaka vysokej lesnatosti na úrovni 80 percent a vysokému podielu lesov s dostatočne vyvinutou humusovou vrstvou dobré predpoklady zvládnuť potenciálne prívalové dažde.
„Zároveň sa autori projektovej štúdie o adaptačných opatreniach na zmenu klímy na území obce Čierny Balog zhodli, že lesy v sledovanom území majú veľmi dobré predpoklady odolať dlhodobejšiemu suchu vďaka množstvu prameňov, tokov, bahnísk a mokradí iného charakteru,“ dodala hovorkyňa Slovenskej agentúry životného prostredia.
Odborná štúdia v povodí rieky Ulička na východnom Slovensku zas ukázala, že simulácia kompletného odlesnenia znížila zadržiavanie vody lesom o 76 percent, pričom sa povrchový odtok zvýšil o 38 percent a celkový odtok o 20 percent.
Na dôležitú úlohu lesov v oblasti zmiernenia dôsledkov klimatickej zmeny upozornili aj svetoví lídri počas konferencie OSN v škótskom Glasgowe, kde sa zaviazali do roku 2030 zabrzdiť a zvrátiť degradáciu lesných ekosystémov.
Negatívny vplyv odlesňovania a vážne problémy s povodňami podľa agentúry životného prostredia potvrdzuje aj štúdia z povodia rieky Boca v národnom parku Nízke Tatry. Zalesnenie tejto lokality sa v dôsledku veterných kalamít od roku 1990 znížilo takmer o 40 percent, v rovnakom období je badať i stúpajúci trend priemerných ročných prietokov.
„Vplyv odlesnenia na prietoky sa ukáže najmä pri extrémnych zrážkach, pričom sa predpokladá nárast povodní v nasledujúcich dvadsiatich rokoch o 28 percent a v nasledujúcich 100 rokoch až o 59 percent,“ dodala Pšenáková.