Lídri Arménska a Azerbajdžanu súhlasili so spoločným stretnutím. Uskutočnia ho v Bruseli
Lídri Arménska a Azerbajdžanu súhlasili so spoločným stretnutím. Stalo sa tak po tom, čo sa v uplynulých dňoch opäť obnovili boje v ich pohraničí. Na ukončenie násilia medzičasom vyzvala aj Európska únia.
Azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že azerbajdžanský prezident Ilham Alijev je pripravený sa 15. decembra stretnúť v Bruseli s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom. S týmto stretnutím pritom v sobotu súhlasilo tiež Arménsko, pre agentúru TASS to uviedol hovorca arménskeho ministerstva zahraničných vecí.
Lídri Azerbajdžanu a Arménska sa stretnú na okraj európskeho summitu Východného partnerstva, ktorý sa bude konať na podnet predsedu Európskej rady Charlesa Michela. Ten v utorok vyzval lídrov týchto dvoch znepriatelených krajín, aby vyhlásili "úplné prímerie".
Situácia na hraniciach medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa začiatkom tohto týždňa opäť vyostrila po tom, ako v tejto oblasti prišlo v utorok k ozbrojenému stretu medzi vojakmi oboch strán.
Podľa Jerevanu došlo k utorkovému konfliktu v arménsko-azerbajdžanskom pohraničí po tom, ako azerbajdžanskí vojaci začali postupovať hlbšie na arménske územie. Baku zase viní z konfliktu arménskych vojakov, ktorí údajne zaútočili na stanovištia príslušníkov azerbajdžanskej armády.
Pri tomto incidente prišlo o život spolu viac ako 10 vojakov, pričom Arménsko obvinilo tiež Azerbajdžan z toho, že zajal 13 arménskych vojakov.
Situácia sa na hraniciach stabilizovala po tom, ako ruský minister obrany Sergej Šojgu telefonoval s rezortnými kolegami z Azerbajdžanu a Arménska. Do konfliktu okrem toho zasiahlo aj Michel, ktorý podľa vlastných slov hovoril s Alijevom i Pašinjanom.
Separatisti arménskeho pôvodu v Náhornom Karabachu sa od Azerbajdžanu odtrhli, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz. Následný vojnový konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom o toto územie si vyžiadal približne 30.000 ľudských životov.