Sviečky, heslá za slobodu a stovky zranených demonštrantov. Ako sa začala Nežná revolúcia?
Drastický policajný zásah proti povolenej študentskej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe viedol v priebehu niekoľkých týždňov k pádu komunistického systému vo vtedajšom Československu.
Táto nenásilná zmena známa tiež ako Nežná revolúcia (alebo Sametová revoluce) je dôvodom, pre ktorý sa 17. november stal štátnym sviatkom nazvaným Deň boja za slobodu a demokraciu. Rovnako je 17. november už od druhej svetovej vojny Dňom študentov.
V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku Československej republiky. Zároveň sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska. Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko zranili študenta medicíny Jana Opletala.
Kňažko: Vedel som, že existuje Jano Budaj a veľmi dobre formuluje protesty proti režimu
V tom čas 24-ročný vysokoškolák Opletal podľahol zraneniam 11. novembra a 17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl a internátov. Tento deň si od roku 1941 svetová verejnosť pripomína ako Medzinárodný deň študentstva.
Povolená študentská manifestácia
Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala 17. novembra 1989 povolená študentská manifestácia. Už z textu pozvánky však bolo zrejmé, že nepôjde len o pietnu spomienku na Jana Opletala, ale že sa chcú "aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy".
Vzhľadom na to – a tiež na predošlé demonštrácie v Prahe – sa na 17. november 1989 pripravoval bezpečnostný aparát veľmi dôkladne. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove. Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18. hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá za slobodu.
Poriadkové sily uzavreli Národní třídu okolo ôsmej večer a začal sa policajný zásah, ktorý vyústil do drastickej potáčky. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, tzv. Červené barety bili a zatýkali demonštrantov. Oba kordóny dav stále viac stláčali. Počas zásahu bolo zranených 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko.
Požiadavky na komunistov
Informácie o zásahu polície sa bleskovo šírili, ich súčasťou bola aj správa, že bol zabitý študent Martin Šmíd. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už počas víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občanské fórum a v Bratislave Verejnosť proti násiliu. Študenti a herci vstúpili do štrajku.
Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Časom pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave a Prahe sa konali masové demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989 – zúčastnili sa na ňom tri štvrtiny obyvateľstva.
Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave ČSSR. Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák v nedeľu 10. decembra vymenoval vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov. Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.