Braillovo písmo sa počas lockdownu učili cez Messenger. Nevidiaci majú dnes oveľa viac možností
V sobotu 13. novembra si pripomíname Medzinárodný deň nevidiacich a preto sme sa porozprávali s hovorkyňou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Eliškou Frčovskou. Tá nám porozprávala, ako sa organizácii darí pomáhať aj počas pandémie a čo by sme ako spoločnosť mali o ľuďoch so zrakovým postihnutím vedieť.
Organizácie zamerané na pomoc nevidiacim a slabozrakým si 13. novembra pripomínajú priekopníka systematického vzdelávania nevidiacich Valentina Haüya. Ten sa narodil v tento deň v roku 1745. Valentin bol mimoriadne vzdelaný a jazykovo zdatný a dokonca pracoval ako prekladateľ pre kráľa Ľudovíta XVI. Po tom, ako sa stal svedkom šokujúceho zážitku, keď na Námestí svornosti v Paríži videl verejné zosmiešňovanie a dehonestovanie skupiny nevidiacich, rozhodol sa založiť im školu. Získal dokonca podporu francúzskej akadémie vied a o rok neskôr založil Ústav pre mladých slepcov. Jeho poslaním bolo vzdelávať nevidiacich študentov a učiť ich manuálnym zručnostiam zameraných na pradiarenstvo a kníhtlač. Výročie jeho narodenia si preto pripomínajú nevidiaci celého sveta už od roku 1946.
Na Slovensku jeho posolstvo svojou prácou nasleduje aj Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Tá má po celom Slovensku až 3200 členov, ktorí sa môžu združovať s ľuďmi s podobným osudom v 56 základných organizáciách. Keďže sa už vyše poldruha roka nachádzame vo výnimočnej situácii pandémie koronavírusu, boli sme zvedaví, ako sa únia zvládla venovať ľuďom so zrakovým postihnutím a ako sa oni s touto situáciou vysporiadali.
"Snažíme sa aj naďalej v maximálnej miere poskytovať naše služby, momentálne v režime OTP. Avšak napríklad počas lockdownu, kedy sa s klientmi stretávať nedalo, museli sme naše služby situácii prispôsobiť. Kolegyňa napríklad zaučovala Braillovo písmo cez Messenger a cez telefón sme klientom vybavovali rôzne úradné záležitosti. Niektorým sme dokonca poskytovali psychickú podporu. Najmä seniori, ktorí nie sú dostatočne zdatní v používaní internetu, zostali zavretí doma a bez informácií. Poskytli sme im preto či už psychickú, alebo informačnú podporu. Nemohli sme však poskytnúť služby ako nácvik chôdze s bielou palicou, ktorú musí klient s pracovníkom nacvičiť na miestach, kadiaľ potrebuje klient prechádzať," prezradila nám hovorkyňa únie Eliška Frčovská.
Nevidiaci majú v dnešnej dobe oveľa viac možností
Jednou z najdôležitejších úloh únie je zabezpečiť, aby ich klienti viedli čo najnormálnejší život. Bezbariérovosť je jednou zo základných pilierov, ktoré sa únia snaží dosiahnuť. Hovorkyňa uviedla, že za 31 rokov od založenia sa im už podarilo v tejto oblasti dosiahnuť veľa úspechov. Technológia je dnes natoľko vyspelá, že človek niekedy nemusí hneď vedieť, že na internete komunikuje s nevidiacou či slabozrakou osobou. Dnešné počítače a telefóny poskytujú špecifické programy, ktoré môžu nevidiaci použiť a tie im text prečítajú. Rovnako je to aj pri používaní sociálnych sietí. "Len tak pre zaujímavosť, ak niekto vie, že má medzi známymi nevidiaceho človeka, je dobré nedávať popisky do fotografií, ale napísať ich pod fotku. Takto si ten človek môže vypočuť, že sa na tej fotke nachádza aj nejaký text. Poprípade k tej fotke môžete pridať popis, že čo konkrétne sa na obrázku nachádza. Venujeme sa aj tejto forme osvety, že ako vyzerá prístupná komunikácia pre ľudí so zrakovým postihnutím."
Niekedy sa tiež stane, že ľudia na ulici majú dilemu, či sa majú nevidiacim ľuďom prihovoriť alebo nie, pretože nemajú s takouto situáciou žiadne skúsenosti. Napríklad ak ich vidia stáť na zastávke autobusu. "Vôbec sa toho netreba báť a je vhodné sa spýtať, či potrebujú pomoc. Nevidiaci vám už sám povie, či pomoc potrebuje alebo si vie poradiť sám. A keď aj nepotrebuje, tak nech vás to neodradí, pretože sa môže stať, že nabudúce ju potrebovať bude. Netreba sa preto báť ich osloviť a opýtať sa."
Jednou z mylných predstáv o nevidiacich či slabozrakých ľuďoch je tá, že takíto ľudia musia viesť smutný život. Nie je to však pravda a ľudia s týmto postihnutím môžu mať plnohodnotné životy. Nevidiaci klienti majú vysoké školy, sú zamestnaní v rôznych oblastiach napríklad ako projektoví manažéri, pracovníci v oblasti informačných technológií alebo ako úspešní redaktori či právnici. Frčovská však podotýka, že niekedy je to o zamestnávateľoch, ktorí by mali mať väčšiu odvahu dať šancu aj slabozrakému.