Prirovnávať situáciu nezaočkovaných k obetiam holokaustu je absurdné. Nejde o fašizmus, ide o hlúposť, hovorí historik Kamenec
S jedným z najznámejších slovenských historikov súčasnosti a odborníkom na problematiku holokaustu na Slovensku, Ivanom Kamencom, sme sa porozprávali o tom, aké nevhodné je porovnávanie osudu Židov počas Druhej svetovej vojny s ľuďmi, ktorí sa dobrovoľne odmietajú nechať sa zaočkovať.
V súčasnej dobe pandemickej krízy sa na sociálnych sieťach a dokonca aj z úst niektorých politikov premnožili komentáre, ktoré porovnávajú situáciu Židov počas Druhej svetovej vojny so situáciou ľudí, ktorí sa dobrovoľne nedali zaočkovať proti koronavírusu. Jedným z týchto politikov je aj predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini, ktorý sa v júni v relácii Na Hrane, ktorú pripravuje TV JOJ, prirovnal k prenasledovaným Židom otázkou, či mu za jeho voľbu nedať sa zaočkovať plánuju dať hviezdu na oblečenie, aby sa bál chodiť po ulici.
Podľa uznávaného historika Ivana Kamenca to však nie je prvýkrát, čo sa podobné prirovnanie na Slovensku použilo na neadekvátnu situáciu. "Už pred 30 rokmi, keď sa v Československu rozhodovalo, či zostať ako jednotný štát alebo sa rozdeliť, sa začali objavovať v tlači propagandistické tvrdenia, že keď sa štát nerozdelí, Slovensku hrozí holokaust." Kamenec to nazýva fenoménom martýrstva, teda presvedčenia, že sme neustálymi obeťami. Tento fenomén je v slovenských dejinách zakorenený veľmi hlboko, keďže naša história je naozaj pestrá a dramatická. "Veľmi radi za všetky naše neúspechy a biedy hľadáme akéhokoľvek vinníka okrem nás. My na vine nie sme nikdy. Počas Druhej svetovej vojny, všetko čo sme tu robili, bolo vinou Nemecka. Po roku 1948 to bolo vinou Sovietskeho zväzu. Nehovorím, že tu nebol určitý nátlak, ale veľa ľudí zabudlo na to, že mnohí Slováci si svoje činy odôvodnili sami a dokonca boli nadšenými prívržencami. Nie sme teda schopní kritickej sebareflexie. A keď sa o ňu niekto pokúša, napadnú ho, že špiní do vlastného hniezda a bičuje svoj národ."
Potrebujeme nepriateľa, na ktorého môžme všetko zvaliť
Rétorika nenávisti voči inej skupine, akou bol aj antisemitizmus, sa stáva nebezpečnou vtedy, keď sa pretransformuje do oficiálnej štátnej politiky. To sa stalo dôležitou súčasťou nacistickej politiky. Keby si však nacisti neboli našli Židov, boli by si našli iných nepriateľov, hovorí Kamenec. Takáto nenávisť sa spája spravidla s totalitným režimom, ktorý nemôže existovať bez nepriateľa, ktorého treba nenávidieť. “Aj v súčasnosti máme na Slovensku politické strany, ktoré vyrástli na základe anti-rómskeho zamerania. Takéto strany si nájdu problém nie na to, aby ho riešili, ale aby na ňom parazitovali."
Počas Druhej svetovej vojny sa hodilo, že existoval obetný baránok, ktorého bolo možné obviniť. Poukázať na Židov ako na dôvod prečo Nemecko prehralo Prvú svetovú vojnu sa dobre počúvalo a to ľudia ani nemuseli mať predtým voči nim predsudky. "Po Prvej svetovej vojne, keď Nemecko postihli vojnové reparácie, bola v krajine obrovská bieda. Preto keď prišiel Hitler a ukázal prstom na vinníka, spoločnosť ho privítala s otvoreným náručím. Dnes sa to deje tiež. Jeden deň je nepriateľkou prezidentka, druhý deň zas nejaká politická strana, tretí deň novinári. Podobná demagógia sa veľmi dobre počúva."
Na ľudí, ktorí prirovnávajú holokaust ku dnešnej situácii s neočkovanými ľuďmi, má pán Kamenec tiež kritický názor. Po schválení Norimberských zákonov v roku 1935, ktoré legitimizovali vlnu antisemitských prejavov, sa totiž Židia stali občanmi druhej kategórie a ich situácia nebola voľbou. Norimberské zákony Židom odopreli všetky politické práva po tom, čo na základe príslušnosti prarodičov k židovskej náboženskej obci určili, kto patrí k židovskému pôvodu. Level diskriminácie, s ktorým sa každodenne stretávali, tak začal dávno pred začatím Druhej svetovej vojny. Už predtým Nemci pálili ich knihy a kultúrne dedičstvo a akákoľvek umelecká tvorba bola zakázaná. Podnecovanie k napádaniu a agresivite voči nim bolo spoločensky akceptovateľné. Príslušníci nemeckej zložky Sturmabteilung (SA) fyzicky zabraňovali a odhovárali ľudí od nákupov v židovských obchodoch a preto im znemožňovali v zarábaní živobytia. Level násilia, agresivity a diskriminácie, ktorí Židia a ďalší nepriatelia Tretej ríše na vlastnej koži zažili, je preto nemožné porovnávať s obmedzeniami, s ktorými sa stretli neočkovaní ľudia.
"To je vulgárne a absurdné prirovnanie. Takisto aj to, keď porovnávajú dnešnú politickú situáciu s fašizmom. Samozrejme, to nie je pravda. Táto dnešná slovenská politická garnitúra stelesňovaná napríklad terajším ministrom financií, to nie je fašizmus - to je hlúposť. Historik môže proti podobnej demagógii bojovať, avšak už som skeptický. Bojovať však musím. Riadim sa heslom, že síce ľudia proti hlúposti nevyhrajú, ale bojovať prestať nemôžu, pretože by ich hlúposť pohltila. Musím preto mať stále určitú nádej, že sa človek proti hlúposti a nenávisti neprestane vzpierať."
Podľa historika sa pandémia stala predmetom politických hier a preto je pochopiteľné, že je spoločnosť po roku a pol frustrovaná s touto situáciou. Avšak čo je skutočne zarážajúce, je ľudská sebeckosť. "Sú ľudia, ktorí vtrhnú do obchodov, kde ohrozujú svojou ľahkovážnosťou aj ostatných. A idú sa oháňať tým, že sa porušujú ich demokratické práva. Táto situácia mi pripomenula výrok od Tomáša Janovica, ktorý trefne poznamenal, že je demokracia a preto mi nikto nemôže hovoriť, že som sviňa. Takto by to však vyzerať nemalo. Ľudia by nemali ohýbať faktami len preto, aby im to čo najviac vyhovovalo," uzatvára Kamenec.