Fico predpovedá brutálnu jar, sociológ má na protesty iný názor. Vysvetlil, čo je za agresivitou
Predseda Smeru-SD Robert Fico minulý týždeň vyhlásil, že ak sa budúci rok neuskutočnia predčasné voľby, na ktorých si ľudia vyventilujú agresivitu, rok 2022 môže byť rokom násilností. Na to, odkiaľ sa berie agresivita a či Slovensku hrozí scenár, aký predpovedal Fico, sme sa pýtali sociológa Dominika Želinského.
Fico vyzval minulý týždeň na tlačovej konferencii prezidentku Zuzanu Čaputovú, premiéra Eduarda Hegera a predsedu národnej rady Borisa Kollára, aby neignorovali incidenty medzi ľuďmi a policajtmi.
Ekonomická situácia mu hrá do karát
Ak podľa Fica nebudú reagovať na zdražovanie či covid, môžeme očakávať na jar budúceho roku situácie, ktoré už nebudú zvládnuteľné vrátane nepokojov či demonštrácií. Ak traja najvyšší ústavní činitelia, ktorým adresoval výzvu, nezakročia, majú sa pripraviť, "že jar, možno aj skôr, bude na Slovensku brutálna. Tá brutálnosť môže spočívať v rôznych formách. Môže to byť individuálny človek, ktorý stratí nervy a niečo urobí."
Sociológ Dominik Želinský pre TA3 uviedol, že scenár, ktorý načrtol Fico nepredpokladá. "Pokiaľ zdražovanie nebude skutočne dramatické, nepredpokladám rozsiahle spontánne protesty," povedal. Čo je ale možné takmer s istotou povedať, je, že najmä Robert Fico sa pokúsi využiť momentum meniacej sa ekonomickej situácie a rastúcej nespokojnosti k tomu, aby ešte viac naštrbil autoritu vládnej koalície.
I keď sa v súčasnosti veľa hovorí o tom, že na Slovensku rastie napätie, lokálne akcie nespokojných občanov, napríklad aj z obchodných centier, podľa sociológa nie sú spoľahlivým meradlom spoločenského napätia. Je ich podľa neho možné vnímať ako indikátor krízovej spoločenskej situácie a nedostatočnej dôvery občanov voči štátu, a tiež nedostatočnej autority štátnych inštitúcií. "Nepochybne je zlým signálom, že sú občania ochotní pustiť sa verejne do konfliktu s políciou - to je niečo, čo sme dosiaľ na verejnosti vídali sporadicky," podotkol Želinský.
Prehnaných zákrokov by sa mali vyvarovať
Či budú incidenty podobné tým v Piešťanoch či Prievidzi pribúdať, závisí na reakcii predstaviteľov štátu a polície, domnieva sa. Postavenie polície vníma v tomto smere ako krehké. Na jednej strane musí koordinovať kroky tak, aby demonštrovala dostatok autority na vynútenie dodržiavania pravidiel a potrestanie vinníkov, na strane druhej si musí zachovať tvár a vyvarovať sa surovosti. "Zároveň by sa mala vyvarovať prehnaných brachiálnych zákrokov, ktoré môžu výtržníkov postaviť do úlohy obetí. Pokiaľ sa im podarí udržať zmysluplnú rovnováhu, myslím, že by malo byť možné tieto typy prejavov minimalizovať," priblížil.
Na otázku, čoho dôsledkom je takéto správanie jednotlivcov či skupín, poznamenal, že táto situácia nenastala zo dňa na deň. Pripomenul, že na Slovensku máme dlhodobý proces "erózie dôvery k vedeckej expertíze". Antivaxerské hnutie však nezačalo šíriť konšpirácie so začiatkom pandémie. Bolo tu oveľa skôr. Na sile získalo vďaka možnostiam sociálnych sietí.
Matovič mal pravdu
Vyhrotenosť situácie pripisuje aj zmätočnej komunikácii vlády. V skorších fázach pandémie podľa neho absentovala logická a vyargumentovaná stratégia. Ako Želinský uviedol, predstavitelia koalície urobili pre upokojenie situácie a propagovanie vakcinácie pomerne málo. Naopak, viacerí z nich sa na antivakcinačnom hnutí pokúšali získať politické body.
"Zároveň má napr. Igor Matovič pravdu v tom, že okrem Slovenska pravdepodobne nikde v Európe nie je tak výrazne anti-vakcinačná opozícia, ktorej predstavitelia sa rozhodli cynicky budovať (či prebudovať) svoju politickú kariériu na úkor zdravia voličiek a voličov," dodal sociológ Želinský.
Pozrite si reláciu V politike. V nedeľu sa v dueli stretli ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico.