Trendy v pohrebníctve sa menia, no smrť je pre nás tabu. Deťom hovoríme, že dedko len spí
Smrť sa nám zdá v poriadku na obrazovke i v titulkoch novín, ktoré sa vďaka jej bulvarizovaniu lepšie predávajú. Monika Suchánska, ktorá stála pri zrode už dvoch prírodných cintorínov na Slovensku, vníma, že trendy sa menia aj v pohrebníctve. Záujem o posledné rozlúčky bez drevených rakiev či neosobných obradov, vzrastajú.
Dedko na cintoríne nespinká
Čím je k nám smrť bližšie, tým viac sa bránime, a nevieme si poradiť so svojimi pocitmi. "Deťom o nej hovoríme vymyslené obrazy, napríklad že dedko na cintoríne len spinká. Blízkych pri pokuse otvoriť túto tému zahriakneme a sami seba dokážeme donekonečna rozptyľovať a zabávať rôznymi spôsobmi, aby sa nám do myšlienok náhodou nevkradla," hovorí Monika Suchánska.
Tabuizovanie smrti a negatívne skúsenosti z pohrebov sa rozhodla zmeniť. S pohrebníctvom sa stretla ešte na univerzite, a aj vďaka nej vznikli na Slovensku už dva prírodné cintoríny. Pochovávajú na nich ekologickejšou formou, inak vyzerá aj samotný obrad.
Čierne odevy, sklonené hlavy, trúchlivá atmosféra, chyba v mene, neosobný obrad i prešľapovanie z nohy na nohu v preplnenom dome smútku. Takéto pohreby nemá azda nikto rád. Príklady zo Zvolena a Košíc ukazujú, že môžu mať celkom inú podobu. Alternatívou ku klasickým obradným sieňam sú prírodné cintoríny. Na Slovensku sú však zatiaľ len dva. Nielenže je pochovávanie na nich ekonomicky udržateľnejšie, ekologickejšie, môžu na ich odohrať jedinečné pohreby podľa prianí a potrieb pozostalých.
"Už v pozvánke na rozlúčenie môže byť uvedené, že nie je potrebné prísť v čiernej. Samotné prostredie prírodných cintorínov navodzuje uvoľnenejšiu atmosféru, hostia pohrebu sa môžu v priebehu obradu pohybovať, zapozerať sa do prírodných detailov, ktoré pôsobia upokojujúco," pokračuje Suchánska. Pozostalí si podľa nej môžu i vyžiadať živú hudbu, na prianie rodiny pripravia aj občerstvenie. Pripomína, že najosobnejšie pohreby sú tie, kde o zosnulom človeku hovoria tí, ktorí ho za života poznali.
Rešpektujú tempo rodiny
"Občas si pozostalí prinesú aj fotky, pri ktorých spomínajú, rozprávajú si príbehy. S tým súvisí ďalší dôležitý aspekt našich pohrebov - rešpekt k vlastnému tempu rodiny. Niekto potrebuje na pohreb polhodinu, niekto dve hodiny. Preto sa snažíme na jeden deň naplánovať maximálne dve posledné rozlúčky, aby sa nikto necítil pod tlakom," uviedla.
Jeden prírodný cintorín funguje vo Zvolene, druhý otvorili na začiatku novembra v Košiciach. Najľudnatejšie hlavné mesto ho zatiaľ nemá, hoci už oň prejavilo záujem. Vníma, že potreba udržateľnejšieho pohrebníctva je v Bratislave veľmi zjavná. "Záujem o prírodnejšie formy pochovávania rastie a oslovujú nás aj iné mestá a obce," uviedla a dodala, že ponúkajú nielen konzultácie, ale aj projektové dokumentácie.
Vo Zvolene vnímala pri vzniku eko-cintorína otvorenosť, ale aj opatrnosť voči inováciám v citlivej téme smrti. Pozitívne ohlasy zaznamenali aj od miestnych. "Cítili sme, že prichádzame so správnym nápadom v správny čas." Ako uviedla, uvedomovali si, že mnohým ľuďom už klasické pohrebníctvo nevyhovuje, a ponúkli alternatívu.
Telo sa nerozloží prirodzene
Klasické drevené truhly, umelé vence či sviečky v plaste by sme na eko-cintoríne hľadali márne. Moderné rakvy z dreva obsahujú lepidlá a môžu byť farbené syntetickými farbami alebo lakované a zdobené plastovými ornamentami. Z umelých textílií je aj výstelka truhly.
"To je kombinácia, ktorá bráni prirodzenému zotleniu tela, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto rakva uložená vo vybetónovanom hrobe. Je úplne bežné, že telo sa v hrobe ani nedostane do styku s pôdou a nerozloží sa prirodzene," vysvetľuje. Na prírodných cintorínoch preto pochovávajú do ručne vyrábaných a esteticky vyzerajúcich urien z papierovej hmoty alebo z kombinácie papiera a nepálenej hliny. Ide o materiály, ktoré sú v suchom prostredí stále, rozložia sa až po kontakte s pôdou a vlhkosťou v priebehu niekoľkých mesiacov.
Na eko-cintorínoch nenájdete ani mohutné náhrobné kamene. Vo Zvolene používajú kamenné tabuľky zo slovenského lomu. "Kamenár nám ich opracováva ručne a písmená gravíruje takisto šetrne. Snažili sme sa teda o čo najmenšiu uhlíkovú stopu materiálu aj práce," opisuje Suchánska. V Lese spomienok na východnom Slovensku využívajú zase tabuľky z kortenovej ocele, ktorá má životnosť až 100 rokov.
Na eko-cintoríne chovajú včely
Spleť uličiek a tmavých náhrobných kameňov by ste v Záhrade spomienok a ani v Lese spomienok nenašli. Tvorcovia pri ich vzniku pristúpili k minimálnym úpravám prostredia, aby zachovali jeho pôvodný vzhľad. Navyše môžu zvyšovať i jeho biodiverzitu. Vo Zvolene sú jeho súčasťou záhony trvaliek s nektarodajnou výsadbou, a chovajú tam dokonca aj včely.
V Košiciach je eko-cintorín súčasťou lesa, kde vytvorili chodníčky z drevenej štiepky a osadili mobiliár. "Jednotlivé hrobové miesta nebudú na zemi nijako označené, lesný porast teda nebude narušený," hovorí celebrantka posledných rozlúčok s tým, že v zahraničí je niektoré prírodné cintoríny náročné rozpoznať, keďže mnohé nepoužívajú ani označenie hrobových miest. Môžu mať podobu pasienkov, lúk i záhrad. "Pri prechádzke tak ani nezisitíte, že ste na hrobovom mieste," uvádza.
Trendy v pohrebníctve sa menia, no smrť je pre nás tabu. Deťom hovoríme, že dedko len spí
S "Dušičkami" sa sezóna prírodných pohrebov oficiálne končí. Počas zimy nepochovávajú. Ako Suchánska vysvetlila, rešpektujú vegetačný pokoj rastlín. "Pri hĺbení jamky sa odkrýva koreňový systém rastlín a pri nízkych teplotách by ich to mohlo poškodiť," dodala.
Pozostalí ušetria na vencoch i kahancoch
Ako upozornila, kvetinová výzdoba pohrebov býva po rakve druhou najdrahšou položkou. Hrobové miesta na prírodných cintorínoch sú ekonomicky udržateľnejším spôsobom pochovania. Okrem lacnejších nájmov hrobových miest, odpadá podľa nej aj nutnosť budovania náhrobku.
"Tým, že sa k nám neprinášajú žiadne hrobové ozdoby ako vence či kahance, pozostalí ušetria i v tomto smere a veľký rozdiel v nákladoch na pohreb môže urobiť aj samotný obrad poslednej rozlúčky - niekto prinesie kvetiny z vlastnej záhrady, niekto zahrá na hudobný nástroj, niekto iný pripraví občerstvenie, graficky zručný člen rodiny môže pripraviť parte," ozrejmila.
Covidová pandémia sa dotkla aj prírodných cintorínov. Nie však v takom rozsahu ako klasických pohrebných služieb. Nárast pohrebov zaznamenali až po uvoľnení opatrení. "Počas prvých dvoch vĺn sme mali skôr menej pohrebov, kedže ľudia skôr čakali na uloženie popola na príhodnejší čas - keď sa bude môcť rodina opäť stretnúť vo väčšom počte," uzavrela.