Vedci skúmali spievajúce lemury. Zistili, že ich s ľuďmi spája rovnaká vlastnosť
Indri indri, ktorý je najväčším zo žijúcich lemurov, je jedným z mála zvierat, ktoré majú zmysel pre rytmus.
Vyplýva to zo štúdie, ktorú publikoval odborný časopis Current Biology. Vedci v nej skúmali, či je jediný spievajúci druh lemura na svete schopný vytvárať rytmické vzorce, a zistili, že dokáže dva, ktoré v hudbe robia aj ľudia.
Spev pripomína skôr kvílenie
Autori štúdie definovali rytmus ako "trvalé vzorce, ktoré sa skladajú zo zvukov a ticha". Serveru CNN to povedala spoluautorka štúdie Chiara De Gregoriová z turínskej univerzity. Jej tím sa pokúšal zistiť, či je tento vzorec možný objaviť i v speve indriov, ktorý na prvé počutie pripomína skôr kvílenie.
Vedci po 12 rokoch výskumu analyzovali 636 nahrávok vokalizácií od 39 dospelých indriov a zistili, že s ľuďmi zdieľajú dva rôzne rytmické vzorce. Prvým z nich je takzvaná izochrónia, ktorá nastáva, ak sú medzi tónmi rovnomerne rozmiestnené intervaly. Vedci ďalej zistili, že tieto lemury spievajú v pomere jedna ku dvom, kedy je druhý interval dvakrát dlhší ako prvý. Podľa De Gregoriovej je možné nájsť oba typy týchto intervalov napríklad v piesni We Will Rock You od britskej rockovej skupiny Queen.
Ďalšia analýza ukázala, že samčekovia indriov udržali svoje tóny dlhšie a robili v speve dlhšie intervaly ako samičky. De Gregoriová poznamenala, že spev vyžaduje značné množstvo energie a dlhšie intervaly umožujú samcom vydržať spievať dlhšie.
Žijú hlboko v pralese na Madagaskare
Zhromažďovanie nahrávok lemurov nebolo jednoduché. Indriovia žijú v korunách stromov ukrytých hlboko v madagaskarskom dažďovom pralese. Výskumníci strávili roky ich sledovaním, aby sa im podarilo spev zachytiť. Vedci zatiaľ aj napriek dlhoročnej analýze netušia, prečo indriovia disponujú týmto jedinečným talentom. Myslia si, že spev sa u nich rozvinul, aby mohli komunikovať na dlhé vzdialenosti a chrániť svoje územie.
"Hudba je dôležitou súčasťou našich životov, ale o jej zmysle sa stále diskutuje," uviedla De Gregoriová. "Naše výsledky môžu byť dôležitým dôkazom toho, ako rozumieme pôvodu našich rytmických schopností a našej vášni pre tanec a hudbu," dodala. Ďalším krokom v ich výskume je zistiť, či tieto ohrozené zvieratá dokážu spievať od narodenia, alebo je to zručnosť, ktorej sa učia až v priebehu života.