Poklad planéty v ohrození. Mangrovníky ohrozuje neustále rastúce hlavné mesto
Ohromné stromy v gabonských nepriepustných mangrovových močiaroch pomohli urobiť zo stredoafrickej krajiny jedno z mála miest na svete, ktoré pohlcuje viac oxidu uhličitého, ako vypustí. Mangrovy totiž ukladajú skleníkové plyny štyrikrát rýchlejšie ako lesy na pevnine.
Zatiaľ čo svet bojuje s klimatickými zmenami, krajiny ako Gabon sa snažia zistiť, koľko uhlíku ju uloženého v ich mangrovových lesoch, píše Reuters. "V skutočnosti nemáme mnoho informácií o mangrovoch v porovnaní s tropickými a subtropickými vlhkými lesmi," uviedol Medjibe, ktorý zbiera dáta o oxide uhličitom pre gabonskú národnú agentúru pre prírodné parky. "Pracujeme na tom," dodal.
Sú vyššie ako budova opery v Sydney
Príkladom hrozby, ktorej tieto lesy čelia, je gabonské hlavné a neustále rastúce mesto Libreville, ktoré susedí s národným parkom Pongara bohatým na mangrovníky. V jednej z okrajových štvrtí zostali z pôvodného močiaru, ktorý pre výstavbu nezákonne vysušili, iba suché trsy a bahnité diery. Okrem pohlcovania skleníkových plynov sú mangrovové porasty bohaté na divokú zver a slúžia tiež ako prirodzená protipovodňová zábrana.
Jedna z miestnych žien, ktorá sa predstavila iba ako Christela, sa obáva, že jej budúci susedia si neuvedomujú, akému čelia nebezpečenstvu. "Žijú v akomsi povodí, keď prijdú silné dažde, voda môžu stúpnuť," popísala. Pozitívnou správou ale je, že povedomie o mangrovníkoch rastie.
V priebehu posledných 20 rokov sa stali z jedných z najrýchlejšie sa zmenšujúcich prirodzených prostredí na svete jednými z najlepšie chránených. Viac ako 40 percent mangrovovových lesov je chránených zákonom, uviedla v júlovej správe Global Mangrove Alliance. Gabon si plne začal uvedomovať význam svojich mangrovníkov až v roku 2018, kedy autori štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience použili satelitné snímky na skúmanie rastlín v ústí rieky a objavili 65 metrov vysoké stromy - vyššie ako slávna budova opery v austrálskom Sydney - čo z nich urobili najvyššie mangrovníky na svete.
Mangrovníky monitorujú cez aplikáciu
Podľa vedkyne z americkej vesmírnej agentúry NASA Loly Fatoyinbovej, ktorá je jednou zo spoluautoriek štúdie, sa znalosti o mangrovníkoch rýchlo zlepšujú. "Veda sa zlepšila, naše pochopenie ich úlohy ako skutočne významných pohlcovačov emisií sa zlepšilo, a tak sa zvýšilo i povedomie," povedala.
Mangrovníky sa vyskytujú vo viac ako stovke krajín sveta. Štáty, ktorým chýbajú monitorovacie kapacity, k tomu môžu využiť on-line platformu s názvom Global Mangrove Watch. Aplikácia vysiela varovania v reálnom čase, kedy zaznamená narušenie mangrovov.
V Gabone sú akcie zamerané na zvyšovanie povedomia verejnosti navrhunuté tak, aby zmiernili tlak vyvíjaný na tento druh rastlín. Stromy, ktoré lemujú takmer polovicu 1485 kilometrov dlhého pobrežia, pomáha sledovať miestna vesmírna agentúra. Reuters to uviedol šéf miestnej agentúry ochrany životného prostredia Stanislas Stephen Mouba.
"Pokiaľ chete pokryť všetky mangrovové porasty v Gabone, je to logisticky veľmi náročné. Ale tento druh nástroja môžeme využiť ako systém včasného varovania, môžeme si povedať, že na to miesto musíme poslať nejakých ľudí," uviedol.