Jupiter funguje záhadne, ukazujú nové snímky. Červená škvrna je hlbšia, než experti predpokladali
Záznamy z americkej sondy Juno pomáhajú vedcom získať nové poznatky o Jupiteri a jeho rozsiahlom víre, nazvanom Veľká červená škvrna. Podľa nových zistení tento atmosférický jav, ktorý je v podstate obrovskou búrkou, siaha oveľa hlbšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Informuje o tom agentúra Reuters. Veľká červená škrvna podľa poznatkov výskumníkov siaha do hĺbky zhruba 350 až 500 kilometrov pod hornou hranicou oblačnosti. K tomu záveru vedci dospeli na základe merania sondy amerického Národného úradupre letectvo a vesmír, ktorá okolo Jupitera krúži po eliptickej dráhe od roku 2016.
Nové dáta zo sondy Juno pomáhajú vedcom vytvoriť trojrozmerný model atmosféry Jupitera. Najväčšia planéta Slnečnej sústavy je tak veľká, že by sa do nej vošlo tisíc Zemí.
Pri pohľade na Jupiter dominujú farebné pruhy a búrky, vrátane Veľkej červenej škvrny. Predpokladá sa, že planéta, ktorá je označovaná za plynného obra, je zložená prevažne z vodíka, hélia a menšieho množstva iných plynov.
V poradí piata planéta od Slnka má rovníkový priemer zhruba 143-tisíc kilometrov. Veľká červená škvrna je anticyklóna so šírkou zhruba 16-tisíc kilometrov, ktorá rotuje na južnej pologuli Jupitera. Jav charakterizujú karmínovo sfarbené mraky, ktoré sa točia proti smeru hodinových ručičiek. Tento jav existuje po stáročia, doteraz sa však vedcom nepodarilo objasniť, čo sa skrýva pod jeho povrchom.
"Z vedeckého hľadiska je záhada, ako môže búrka trvať tak dlho a byť takto veľká," uviedol Scott Bolton, ktorý je autorom jednej z dvoch nových štúdií o Jupiteri publikovaných v odbornom časopise Science. "(Škrvna) je dosť široká na to, aby pohltila Zem," uviedla autorka druhej štúdie Marzia Parisová.
Nástroj zvaný mikrovlnný rádiometer umožnil vedcom nahliadnuť pod hornú hranicu oblačnosti na Jupiteri a skúmať podobu niekoľkých rotujúcicih búrok vrátane Veľkej červenej škrvny. Zisili pritom, že Veľká červená škvrna siaha oveľa hlbšie do atmosféry Jupitera, než sa pôvodne predpokladalo. Nenachádza sa totiž len v horných vrstvách atmosféry, ale dosahuje do miest, kde sa tvoria oblaky, dochádza ku kondenzácii a kam sa nedostáva slnečný svit.
Dáta zo sondy Juno už skôr ukázali, že tryskové prúdenie v atmosfére Jupitera siaha do hĺbky zhruba 3200 kilometrov. Vedci na základe predchádzajúcich modelov a porovnania so zemskou atmosférou predpokladali, že Veľká červená škvrna je pomerne plytkou búrkou, uviedol Bolton.
"Jupiter funguje pomerne záhadne, čo vlastne tak nejako prvýkrát odhaľujeme, pretože táto misia je prvá, ktorá umožnila nahliadnuť do planéty," uviedol Bolton. "To, čo sledujeme, je prekvapujúce," dodal.
Jupiter a Zem sú úplne odlišné svety, a to nielen pokiaľ ide o objem. Krajina je kamenistá, Jupiter je zložený prevažne z plynov, ale je možné, že má tvrdé jadro tvorené ťažšími prvkami.
Tvar Veľkej červenej škvrny sa postupom času zmenil a sú náznaky, že sa búrka zmenšuje. "Je to najväčšia búrka v celej Slnečnej sústave," uviedol Bolton. "Extrémy sú väčšinou fascinujúce, ale taktiež vytvárajú neuveriteľnú krásu," dodal.