Ruský permafrost sa topí a ohrozuje domy. Vyzerá ako obrovská bublinková fólia
Staré letisko v sibírskej obci Čurapča je už roky nepoužiteľné, jeho dráha sa premenila na premočené pole pokryté kopcovitým reliéfom. Kedy hladká pristávacia dráha dnes pre topenie ľadu a prepadajúcu sa pôdu pripomína skôr dračí chrbát. Raz by tu mohlo vzniknúť i jazero, domnievajú sa vedci.
Podobne ako ďalšie mestá a obce v severnom a severovýchodnom Rusku sa Čurapča potýka s dôsledkami klimatických zmien, ktoré spôsobujú topenie permafrostu, teda večne zamrznutej pôdy, píše agentúra Reuters.
Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie
"V ruskej Arktíde neexistuje jediná obec, kde by ste nenašli zničenú alebo poškodenú budovu," tvrdí vedec z Moskovskej štátnej univerzity Alexej Maslakov. Domy sa oddeľujú od prepadajúcej sa zeme, cesty potrebujú stále viac opráv. Potrubie je v ohrození.
Rusko sa otepľuje 2,8-krát rýchlejšie ako je globálny priemer. A ako sa dlho zamrznutá sibírska tundra topí, uvoľňujú sa skleníkové plyny. Tie by mohli zmariť celosvetové úsilie o obmedzenie emisií spôsobujúcich otepľovanie klímy, obávajú sa vedci.
Permafrost pokrýva 65 percent ruskej pevniny a náklady na vysporiadanie sa s dôsledkami otepľovania už teraz rastú. Pokiaľ bude súčasné tempo otepľovania pokračovať, Rusko by mohlo do roku 2050 čeliť škodám na infraštruktúre vo výške sedem biliónov rubľov, varuje Michail Železnjak, riaditeľ Ústavu pre výskum permafrostu P./Melnikova, ktorý sídli v Jakutsku.
Mesto prišlo o letisko, ohrozené sú i potrubia
Sovieti mnoho budov na Ďalekom východe a severe postavili v 60. a 70. rokoch minulého storočia, kedy expandovali na Arktídu. Mnoho domov však navrhli s predpokladom, že pôda zamrznutá po tisícročia sa nikdy neroztopí.
Desaťtisícová Čurapča prišla o svoje letisko pre topenie permafrostu už v 90. rokoch minulého storočia, upozorňujú vedci. Hrbolatá krajina v okolí obce, ktorá sa nachádza zhruba 5000 kilometrov východne od Moskvy, pripomína obriu bublinkovú fóliu. Je to dôsledok topenia ľadových klinov v zemi, čo spôsobilo, že sa zem rozdrolila, poklesla alebo sa úplne prepadla.
"Cesty, elektrické vedenie, plynovody, ropovody - všetky lineárne konštrukcie - reagujú na otepľovanie klímy a jej vplyv na permafrost," upozorňuje Alexandr Fjodorov, zástupca riaditeľa Ústavu pre výskum permafrostu P./Melnikova. Vedec zmeny na letisku v Čurapči študuje už niekoľko rokov. Zistil pri tom, že niektoré miesta klesajú v priemere o dva až štyri centimetre ročne, ďalšie sa prepadajú až o 12 centimetrov.
Keď Severovýchodná federálna univerzita M. K. Ammosova realizovala pred časom v oblasti prieskum verejnej mienky, 72 percent opýtaných z ôsmich obcí v centrálnom Jakutsku hlásilo problémy s poklesom základov svojich domov, uviedol Fjodorov. V celom Rusku pritom žije na večne zamrznutej pôde vyše 15 miliónov ľudí.
Situáciu pod povrchom budú monitorovať
Rusko preto pre zmeny investuje do lepšieho monitorovania podzemného topenia. "Nevieme, čo sa s ním vlastne deje," uviedol v auguste minister prírodných zdrojov a ekológie Alexandr Kozlov. "Monitorovanie potrebujeme nielen preto, aby sme vedeli, čo a ako sa topí. Vedci ho využijú k predvídaniu následkov (topenia) a zistia, ako predchádzať nehodám," dodal. Ministerstvo preto plánuje rozmiestniť 140 monitorovacích staníc, z ktorých každá bude mať až 30 metrov hlboké vrty na meranie situácie pod povrchom zeme.
To síce môže pomôcť zistiť, ako rýchlo sa región topí, nepomôže to však dedinčanom ako je Jegor Djačkovskij, ktorého dom stojaci na bývalom letisku v Čurapči, sa už rúca. Pôda pod objektom sa už začala prepadať v priebehu prvých piatich rokov od času, kedy si rodina bývanie postavila. Budova, ktorá stojí na kolových základoch, sa najprv ocitla 30 centimetrov nad zemou, teraz je táto medzera veľká až meter.
Djačkovskij nechal v piatich nákladných autách priviezť zeminu, aby medzeru zaplnil. A potrebuje ďalšiu. Niektorí jeho susedia sa pokúšajú svoje domovy predať. "Každý sa snaží situáciu riešiť sám," hovorí ďalší miestny obyvateľ Sergej Atlasov. Rodina Djačkovského však stavia garáž, a zdá sa, že je to pripravená riskovať. "Ako môžeme ísť proti prírode? Musíme sa prispôsobiť. Je to tak všade. Nie je komu sa sťažovať. Možno tam tomu hore," konštatuje.
Pozrite su reláciu Spektrum, v ktorej sme sa vybrali k zamrznutému najhlbšiemu jazeru na svete. Čaro korčuľovania si na zamrznutom Bajkale vychutnáva aj takmer 80-ročná babička.