ROZHOVOR: Bez regulácie cien by domácnosti zaplatili za energie viac, hovorí analytik
Ceny energií od budúceho roka prudko stúpnu. "Hlavným dôvodom je rast cien plynu. Na trhu je ho nedostatok," hovorí energetický analytik Ján Pišta. "Tohtoročné nízke ceny už na faktúrach asi tak rýchlo neuvidíme," dodáva k prognóze cien. A prečo sme sa na zimu podľa neho lepšie nepripravili? Robí vláda pre ochranu najslabších dostatok?
Zásobníky plynu na Slovensku sú naplnené približne na 72 % a to napriek tomu, že je október. Prečo? Po plynovej kríze v roku 2009 sme mysleli, že štát do budúcna zabezpečí lepšiu pripravenosť pred každou vykurovacou sezónou.
Po plynovej kríze boli zavedené štandardy bezpečnosti dodávok, ktoré každému dodávateľovi prikazujú ukladať do zásobníkov dostatočné množstvo plynu pre jeho zraniteľných odberateľov. Toto všetci spĺňajú, takže pre domácnosti, malé podniky a aj pre teplárne je v zásobníkoch dosť plynu. Tieto štandardy však neprikazujú plniť zásobníky na 100%, teda natlačiť tam plyn aj pre podniky. Veľká časť zásobníkov sa využíva komerčne a tam záleží na každom obchodníkovi a dodávateľovi, ako svoju kapacitu využíva.
Prečo teda nezabezpečili ich plnenie v dostatočnom predstihu?
Sú za tým komerčné dôvody. Letný plyn býva obvykle lacnejší ako zimný, tak je výhodné ho nakúpiť, zaplatiť za kapacitu zásobníkov, natlačiť ho tam a v zime ho ťažiť a so ziskom predávať, alebo dodávať zákazníkom. Počas tohto leta však boli krátkodobé ceny plynu v porovnaní so zimnými cenami tak vysoké, že sa to komerčne nevyplácalo. Oplatilo sa to len tým obchodníkom, ktorí si s veľkým predstihom nakúpili letný plyn. Takto funguje trh. V tomto štát nemá priestor niečo robiť.
Problém sa netýka len nás, od plnej kapacity majú ďaleko zásobníky po celej Európe – v priemere dosahuje naplnenosť iba 77 percent, čo je najmenej za posledných 10 rokov. K téme mali pred pár dňami samit aj najvyšší predstavitelia EÚ, ktorí dali štátom ako keby zelenú, aby v rámci svojich možností tlmili dopad nárastu cien energií. Aké formy by bolo dobré podľa vás zvoliť na Slovensku? Je cestou, aby vláda pre ohrozené domácnosti zriadila špeciálne tarify na energie? Ako by mali byť percentuálne vyjadrené, aby mali zmysel?
Slovensko má v aktuálnej situácii paradoxne výhodu oproti ostatným krajinám, pretože ešte stále reguluje koncovú cenu plynu pre domácnosti, malé podniky a v podstate aj pre teplárne. Paradox je v tom, že štát je neustále kritizovaný za to, ešte túto reguláciu nezrušil. Vďaka regulácii však slovenské domácnosti nepocítia nárast cien tak, ako je to v iných krajinách. Ich cena sa vlastne vráti len tam, kde bola v roku 2020. Medzi tým však trochu narástli mzdy aj dôchodky, tak to bude menej citeľné.
Vláda aj regulátor však už pripravujú liberalizáciu cien aj pre tieto segmenty. Myslím si, že po týchto skúsenostiach budú dôkladne zvažovať spôsob a rozsah deregulácie cien. Ochrana zraniteľných odberateľov pred prudkým nárastom nákladov na energie bude veľmi dôležitá. Je to možné dosiahnuť špeciálnymi sociálnymi tarifami, alebo to dokonca prepojiť so sociálnym systémom. Sociálnu tarifu by si mohol napríklad nárokovať len odberateľ, ktorého ročný príjem podľa daňového priznania je nižší, ako stanovený limit. Rozdiel voči bežnej tarife by potom dodávateľovi kompenzoval štát. Nemá zmysel dotovať plyn celoplošne, teda aj niekomu s vysokým príjmom, ktorý to zdraženie vlastne ani nezaregistruje.
Skúsme vysvetliť, čo je dôvodom zvyšovania cien.
Hlavným dôvodom je rast cien plynu. Na trhu je ho nedostatok a k tomu ešte navyše rastie aj dopyt po ňom. Počas minulej zimy a chladnej jari boli značne vyprázdnené zásobníky, takže rástol dopyt po plyne na vtláčanie. Zároveň však Nóri aj Rusi dobiehali údržbu plynovej infraštruktúry, ktorú nemohli urobiť minulý rok kvôli pandémii koronavírusu, takže ťažba a dodávky plynu klesli. Podniky po celom svete sa snažili po minulom slabom roku naštartovať svoju produkciu. K tomu však potrebovali aj viac plynu. Toto ekonomické oživenie bolo veľmi silné v Ázii, hlavne v Číne. Aby si Číňania zabezpečili dostatok plynu, začali skupovať všetky dostupné LNG tankery po celom svete. Boli a ešte stále sú ochotní platiť za ne vyššie ceny, než sú v Európe a tak Európa prichádza aj o dodávky LNG. Spojenie vysokého dopytu s nízkou ponukou tak vystrelilo ceny plynu na historické rekordy. Plyn sa však čoskoro stal veľmi drahý pre výrobu elektriny, a tak sa svet začal vracať k spaľovaniu uhlia. Jeho ceny tiež začali rásť. Ceny elektriny na to všetko tiež reagovali prudkým rastom.
Robí vláda dostatok pre nižšie konečné ceny?
Myslím, že vláda toho robí dosť. V prípade elektriny vláda chystá zníženie TPS vďaka rozloženiu podpory OZE na dlhšie obdobie. TPS klesne aj vďaka vysokým denným cenám elektriny, kvôli ktorým klesne doplatok pre OZE, pretože platí, že čím drahšie zdroj svoju elektrinu predá, tým menší doplatok dostane. Minister Sulík tiež oznámil, že bude prerušený výber odvodu do NJF a mali by tiež klesnúť distribučné a prenosové tarify. Tieto opatrenia pocítia všetci odberatelia, vrátane podnikov. Pre domácnosti a malé podniky navyše zafunguje regulácia cien.
V prípade veľkých energeticky náročných podnikov má však vláda rezervy. Iné krajiny napríklad oveľa viac kompenzujú náklady, ktoré týmto podnikom stúpli kvôli klimatickej politike.
A plyn?
V prípade plynu takéto možnosti vláda nemá. Tiež však môže tlačiť nadol cena distribúcie a tranzitu. Najväčší dodávateľ plynu na Slovensku, SPP, je v rukách štátu a tak vláda môže tlačiť aj na nižšie ceny pre zákazníkov SPP. To by však bol neférový krok. Ktorýkoľvek iný dodávateľ, ktorý by predával pod cenu, by skôr či neskôr skrachoval. Krach SPP však štát nedopustí. V tom má SPP výhodu oproti ostatným. Pre domácnosti, malé podniky a teplárne tu však tiež zafunguje regulácia koncových cien.
Veľké podniky sa musia s touto situáciou popasovať. Viem si však v odôvodnených prípadoch predstaviť podobnú pomoc, akú podniky dostávali minulý rok kvôli koronakríze. Treba však zvážiť fakt, že na vírus sa vopred pripraviť nedalo, no plyn aj elektrinu si mohli podniky nakupovať postupne už dlhšiu dobu dopredu a za nižšie ceny. Zachraňovať ich kvôli ich neprofesionálnemu správaniu mi nepríde fér. Sú však aj podniky, ktoré sa správali prezieravo, no skrachoval ich dodávateľ, ktorý špekuloval a riskoval. V tomto prípade je určitá pomoc namieste.
O cenách energií hovoril minister hospodárstva aj na tlačovej besede:
Ceny sú na Slovensku regulované a nedôjde k tak skokovitému nárastu ako v iných krajinách. Je táto garancia udržateľná aj v dlhodobom horizonte?
Regulácia je potrebná tam, kde neexistuje konkurencia. V dodávke elektriny aj plynu sú tu však desiatky dodávateľov, ktorí si navzájom konkurujú, takže z princípu tu regulácia nemá miesto. Teraz je výhodná, lebo nastala mimoriadna situácia. Je však neférová. Stačí spomenúť, že regulovanú cenu majú aj takí odberatelia, ako sú rôzne luxusné obydlia, herne, kasína, bary, či iné odbery. Štát sa však musí zamerať na odberateľov, ktorých by vysoké trhové ceny vrhli do neriešiteľnej životnej situácie. Myslím si, že do budúcnosti treba ísť cestou ochrany takýchto zraniteľných odberateľov.
Bez regulácie by domácnosti platili oveľa viac. O koľko?
Český ČEZ dvíha domácnostiam koncové ceny elektriny od nového roku asi o 30 percent a koncové ceny plynu o 60 percent. Nárast na Slovensku je oproti tomu asi tretinový.
Domácnosť v rodinnom dome si na budúci rok za vykurovanie a varenie plynom priplatí aj 350 eur v závislosti od veľkosti domu a jeho stavu. Minister Sulík hovorí, že takéto zdraženie je len dočasné. Kedy sa podľa vás ceny znížia a v akom percentuálnom rozpätí? Čítal som vaše vyjadrenie, že k úrovni tohto roka to už nebude.
Ak nenastane nejaká ďalšia nepredvídateľná udalosť, ako bola napríklad koronakríza, tohtoročné nízke ceny už na faktúrach asi tak rýchlo neuvidíme. Aktuálne vysoké ceny plynu už teraz vstupujú do regulačného vzorca pre rok 2023. Počas zimy sa budú pravdepodobne držať na vyšších úrovniach. Ak cez leto prudko neklesnú, priemer pre rok 2023 môže byť ešte vyšší, ako bol ten pre rok 2022.
Priemer pre elektrinu sa počíta od januára do júna. Zatiaľ to nevyzerá na to, že by sa situácia na trhu s elektrinou nejako zázračne vyriešila, takže aj základ pre ceny elektriny pre rok 2023 môže byť vyšší. ako bol ten pre budúci rok.
Takže zatiaľ to vyzerá tak, že koncové ceny elektriny aj plynu pre domácnosti v roku 2023 skôr vzrastú, ako klesnú. Je to však ešte ďaleko a môže sa stať všeličo, treba sa však už začať pripravovať na tento ďalší nárast.
Nie je práve výška zdraženia prejavom predchádzajúcej regulácie? Hráči na trhu by chceli väčšiu liberalizáciu cien.
Nemyslím si. Regulácia tým, že cenu počíta z dlhšieho obdobia, priemeruje rôzne vplyvy a tak tlmí prudké cenové nárasty. Práve z toho profitujú teraz slovenské domácnosti.
Liberalizácia skôr či neskôr príde, treba však pri nej myslieť na zraniteľných odberateľov.
Do akej miery sú za problémom geopolitické súvislosti? Konkrétne prevádzka novej vetvy Nord Stream 2?
Minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Rusko je pripravené hneď po schválení prevádzky tohto plynovodu zvýšiť dodávky plynu do Európy až o desať percent. Doslovne povedal, že ak nemecký regulátor zajtra vydá povolenie, začnú pozajtra dodávky v ročnom rozsahu 17,5 miliardy metrov kubických plynu. Potvrdil tak vlastne, že Rusko plyn má, ale dodá ho, až keď Európa schváli prevádzku tejto novej vetvy. Navyše požaduje ešte, aby európski odberatelia uzatvárali dlhodobé kontrakty. Ťažko za tým nevidieť geopolitiku.
Čo jeho spustenie znamená pre Slovensko? Nepríde o peniaze za transport doterajšou vetvou cez Ukrajinu, ktorá má s Ruskom dlhodobé problémy?
Nie je vylúčené, že klesne tranzit na vstupe z Ukrajiny. Tá však má podpísanú zmluvu s Gazpromom až do roku 2024, podľa ktorej Gazprom platí za tranzit, aj keď tadiaľ nič netečie. Je teda preň nevýhodné platiť a nevyužívať to. Poľsko však s Gazpromom takúto zmluvu nemá. Je tak oveľa pravdepodobnejšie, že na nulu poklesne tok cez Poľsko, než cez Slovensko. To sa vlastne deje už teraz.
Plyn, ktorý k nám tečie z Ukrajiny, je navyše z veľkej časti určený pre Rakúsko a Taliansko. Ak nepritečie z Ukrajiny, pritečie z Čiech, kam bude tiecť aj plyn dodávaný cez Nord Stream 2. Česi sú na to už pripravení. Je teda možné, že tranzitné poplatky poklesnú, no ten pokles nebude taký veľký.
Prudký nárast cien zemného plynu, emisných povoleniek a elektrickej energie sa môže rýchlo preniesť na celú ekonomiku, ceny vzrastú naprieč celým maloobchodom.
To je pravda. Ceny týchto komodít vstupujú prakticky do cien všetkých tovarov a služieb. Už teraz upozorňujú analytici na rast inflácie, pričom vysoké ceny energií sú, spolu s problémami v dodávateľských reťazcoch, hlavným zdrojom inflačných tlakov. Zdraženie v obchodoch vlastne pozorujeme už teraz.
Problém majú hlavne firmy a najmä tie, ktoré sú na dodávkach plynu závislé, ohrozenie už ohlásilo napríklad Duslo Šaľa. Ako by týmto subjektom mohol štát účinnejšie pomôcť?
Otázka je, ako sa do týchto problémov dostali. Ak pochybili v obstarávaní energií tým, že to odkladali na neskôr, má im štát túto chybu kompenzovať? Zdravá firma dokáže tieto turbulencie prežiť a poučiť sa, aby sa v budúcnosti vyhla takýmto chybám. Ak však iné štáty budú takéto firmy zachraňovať, vytvorí to neférové prostredie. Preto sa politici snažia prijať jednotné riešenie v rámci celej Európy. Táto pomoc však musí byť adresná a účelová, pričom štát musí dostať záruky, že ho odbremení napríklad od možných platieb podpory v nezamestnanosti a zároveň nepríde o odvody a dane.
Priemerné domácnosti vynaložia na náklady za energie 15 až 20 percent zo svojho domáceho rozpočtu. Môže zvýšenie cien energií spôsobiť chudobu časti obyvateľstva?
Nemyslím si. Budúci rok určite nie. Priemerná domácnosť si za celý rok doplatí za plyn asi 10 eur a za elektrinu možno 30 eur. Spolu to je cena jedného väčšieho nákupu v potravinách. Väčší podiel na raste chudoby, ak k nemu dôjde, budú mať iné tovary a služby. Vláda to musí však komplexne sledovať a pomoc adresovať zraniteľným skupinám obyvateľstva.
O problémoch, ktoré spôsobujú vysoké ceny energií, sme hovorili aj s generálnym riaditeľom Dusla Šaľa: